Predsezónne obdobie vie veľa napovedať, s akými zámermi pôjdu kluby do novej sezóny. Nielen vyhlásenia, ale hlavne činy ukážu, čo môžeme od ktorého klubu čakať. Pre naše najlepšie kluby sa sezóna prvým ligovým kolom začne už za dva týždne, preto by v tejto chvíli už mali mať jasno, s kým pôjdu do boja. Veď kto v tejto chvíli váha, tak môže mať neskôr problém. Preto sa prestupový termín u nás otvoril už 15.júna, aby kluby mali čas aj zapracovať svoje nové posily a tiež sa zbaviť nepotrebných hráčov.

 

Najlepšie pripravení by mali byť naši pohároví zástupcovia, pretože oni idú s kožou na európsky trh tiež hneď od začiatku. Majstrovský Slovan s ničím neváhal, angažoval hráčov na posty, ktoré posilniť potreboval a potom mohol predávať, čo nutne nepotreboval. Hoci by sa niekto mohol čudovať predaju reprezentanta Pauscheka, tak pri detailnom pohľade zistíme, že je to logický krok. Slovan mal troch pravých obrancov (Bagayoko, Čikoš, Pauschek), a ak sú všetci zdraví a vo forme, tak sa nebojím povedať, že sú to traja najlepší praví obrancovia ligy. Lenže to bol ten problém, prakticky ani raz neboli všetci naraz zdraví. Hlavne Slováci mali veľa zdravotných problémov. K tomu treba povedať, že Pauschek hral v Slovane v ostatnom čase ľavého obrancu, ale na túto pozíciu angažovali belasí Srba Josimova, ktorý bol najlepším ľavým bekom srbskej ligy. Preto bolo jasné, že jeden pravý obranca musí ísť preč, najlepšia ponuka prišla na Pauscheka, a tak nebolo o čom. A údajná suma za prestup, vyše 500 000 eur, je za obrancu viac ako solídna. Trochu iný prípad je Kamil Kopúnek. Ten nebol v Slovane tiež prvou voľbou na svoju pozíciu, skôr sa dá povedať, že bol prvý náhradník. Zmluva mu končí o pol roka, preto má Slovan poslednú šancu ho predať.

 

Ale ešte skôr musí mať káder hotový Žilina, veď takto o týždeň už budeme poznať jej prvý pohárový výsledok. Žilinčania už oznámili, že dávajú novému trénerovi Guľovi dva roky na vybudovanie dobrého mužstva. Ten sa najprv pozerá do početného súčasného kádra, lebo aj v ňom je z čoho vyberať, navyše ho doplnilo ešte mnoho hráčov z hosťovaní, kam niektorých hráčov Žilina až nezmyselne poslala. Preto sa očakáva, že žlto-zelení sa posilnia minimálne, ak vôbec.

 

Naopak, v Trnave prekopávajú káder viac ako štadión, ale na prvý pohľad to vyzerá sľubne, lenže ešte veľa nových hráčov si musí aj sadnúť, čo môže dlhšie trvať a nemusí sa ani poradiť. Zaujímavé mužstvo buduje aj Ružomberok, až sa to začína náramne podobať na prvé Vukušičove ružomberské obdobie, ktoré potom onedlho vyústilo k historickému double, ale k tomu je tiež ešte veľmi dlhá cesta. 

 

Ostatné kluby idú svojou tradičnou cestou, pričom niektoré káder naozaj iba kozmeticky upravia, lebo ho meniť ani netreba. Každý z nich testuje menej známych hráčov, ale dobre vieme, že neraz sa práve z takých vypracovali veľmi dobrí hráči. Ale hlavne pri tých zahraničných treba dávať pozor, lebo ak nie sú lepší ako domáci, tak tu nemajú čo robiť. Jedným z nich bol aj Bosniak Zoran Kokot, ktorý sa hneď stal „hviezdou“ ligy, ale pre náš futbal je lepšie, keď klub vytiahne neznámeho mladíka a potom ho dobre predá. Veď nie je to tak dávno, čo napríklad Pauschek naskočil priamo z dorastu.