Jakub Diviš (Prešov, 5 nominácií) – Zo začiatku jarnej časti to vyzeralo, že Dúbravka zo Žiliny obháji aj na jar svoju jesennú pozíciu, ale jeho zranenie ho zrejme obralo o tento honor. Putnocký zas doplatil na to, že mal viacero slabších zápasov. Tomu sa Diviš vyvaroval, pričom hlavne jar mal skvelú. Počas nej dostal od nás štyri nominácie, ktoré rozhodli o jeho celkovom zaradení do zostavy.

 

 

Matúš Turňa (Banská Bystrica, 5) – Pravá strana obrany je achillovou pätou našej reprezentácie, ale v Banskej Bystrici sa sťažovať nemôžu. Turňa zažil životnú sezónu, keď ho naštartovalo už prvé kolo v Senici, v ktorom mal bilanciu 1+1. Celkovo sa dostal na métu 6+4, čo sú na obrancu vynikajúce čísla. Bol najproduktívnejším obrancom súťaže. Za ním bol Siva, potrebná produktivita zas dlhodobo chýba Bagayokovi, Godál odišiel v zime a Čögley mal iba záblesky.

 

Nicolas Gorosito (Slovan, 6) – O Gorositovom zaradení rozhodla prakticky už jeseň. Vtedy dostal od nás päť nominácií a jednou jarnou všetko iba potvrdil. Ale aj na tomto nepomere vidieť, kedy hral lepšie. Jar síce nemal zlú, ale už sme si uňho predtým zvykli na lepšie výkony. O voľbe druhého stopéra si prečítate nižšie, tu ešte spomenieme ďalších. Dobrú sezónu majú za sebou aj Kleščík, Kolčák, Adámik a ďalší.

 

Norbert Gyömbér (Banská Bystrica, 5) – Na mieste ľavého stopéra sme mali na výber, keďže päť nominácií dostal aj Černáček. Nech nám na kopaniciach teda odpustia, že nakoniec vybrali mlaď, hoci to bolo veľmi tesné. Rozhodol fakt, že Banská Bystrica mala o čosi lepšiu obranu a mladý slovenský stopér bol aj zranení, čiže odohral menej zápasov. Gyömbérovi budeme držať palce v Catanii a veríme, že mu táto nominácia pomôže.

 

Boris Sekulič (Košice, 6) – Na ľavom kraji obrany to žiadna dráma nebola, pretože nad všetkými vyčnieval Sekulič, ktorý odohral prakticky celú sezónu a čo je najdôležitejšie, tak bez výkyvov. Žiaden iný ľavý obranca nemal takú dobrú sezónu. Pauschek sa trápil so zraneniami aj neraz s formou, ale on ani ľavý obranca nie je, hoci tam takmer stále hrá. Nunes vybuchol ako celá Žilina, Mazáň sa ešte nerozvinul a viac hodnotiť ani netreba.

 

Cléber Silva Nascimento (Nitra, 7) – Ďalším hráčom, ktorý si urobil dostatočný náskok už na jeseň, je Brazílčan Cléber. Vtedy bavil divákov na všetkých štadiónoch, v prvej polovici jesene bola jeho spolupráca so Soumahom najlepšia v lige, keď si rozumeli nielen na ihrisku. Počas Soumahovho trestu mal zaujímavú fázy. Najprv bol ešte produktívnejší ako predtým, potom sa odmlčal, ale na konci jesene bol opäť neudržateľný. Jar mu síce nevyšla, ale celkovo patrí aj tak medzi najlepších hráčov minulej sezóny.

 

Tomáš Ďubek (Ružomberok, 8) – Ak by sme sa pozreli iba na počet nominácií, tak by bol najlepším hráčom súťaže, no niečo na nich asi bude. Veď sa stal aj najproduktívnejším hráčom súťaže a čerstvo aj slovenským reprezentantom. Na jeseň sme ho nominovali trikrát a na jar až päťkrát, pritom sa hralo menej zápasov. Ďubek dozrieva ako víno, a hoci zaujali na jeho poste v strede poľa aj ďalší, hlavne mladí hráči, tak na fazónu ružomberského kapitána nemali.

 

Juraj Piroska (Senica, 6) – O tretie miesto v strede poľa bol boj, ale po zvážení všetkých okolností, sme vybrali Pirosku, ktorý pozdvihol Senicu natoľko, že tá skončila až na druhom mieste. Veď na začiatku sa Senica motala na chvoste tabuľky, ale po Piroskovom návrate sa neuveriteľne zmohla. Vyhrala nasledujúcich päť zápasov a s ním v zostave prehrala v súťažnom zápase až po siedmich mesiacoch. Žiaden iný hráč nemal na výsledky vicemajstra väčší vplyv.

 

 

Lester Peltier (Slovan, 6) – Sezónu začal na pravom krídle, ale postupom času sa presunul na belasý hrot. A keď si naň zvykol, tak bola radosť sa pozerať na jeho výkony. Svojou rýchlosť doslova trhal súperove obrany, ktoré ho nedokázali zastaviť. Najlepšiu výkonnosť mal hlavne na začiatku jari, keď takmer v každom zápase rozhodol o víťazstve belasých, ktorí týmto nástupom odrazili aj teoretické úvahy o tom, že titul by mohol získať niekto iný.

 

David Depetris (Trenčín, 7) – Už v prvom kole strelil štyri góly, čím iba predurčil to, že táto sezóna mu bude strelecky patriť, hoci nakoniec u nás odohral iba jesennú časť. Počas nej nastrieľal nakoniec šestnásť gólov, a tak sa stal novým historickým rekordérom. Ukázal hlavne skvelý výber miesta a rozvahu v zakončení. Tým zaujal aj našich reprezentačných trénerov a sám si začal vybavovať naše občianstvo, ktoré dostal a k tomu už aj reprezentačnú nomináciu.

 

Róbert Pich (Žilina, 7) – Ďalší hráč, ktorý rozhodol o svojej nominácií už na jeseň. Vtedy dostal od nás šesť nominácií, a tento náskok mu stačil k tomu, aby si udržal náskok pred konkurenciou. Hoci patril medzi najproduktívnejších hráčov súťaže, tak jeho body prichádzali nárazovo, keď vo viacerých zápasoch zahviezdil, čím musel od nás dostať nominácie, ale konštantné výkony nemal. Tie budeme oceňovať v pripravovaných rebríčkoch najlepších hráčov súťaže podľa postov.