Futbalová Corgoň liga má zvláštne fluidum, ktoré sa mení každú chvíľu a je viditeľné prakticky v rovnakom čase na všetkých štadiónoch po celom Slovensku. Ani nemusíme zachádzať do ďalekej minulosti, stačí nám pohľad na túto jar. Mali sme tu už kolo brankárov, ktorí sa predháňali v krajších zákrokoch a napríklad pred týždeň sme sa rozplývali nad nádhernými gólmi, ktoré padali vo veľkom množstve jedna radosť. Ťažko bolo vybrať ten najkrajší, pretože toľko výstavných kúskov v jednom kole nevidieť ani v prestížnych ligách.

 

Ale prešiel iba týždeň a po tomto kole musíme hovoriť o ofenzívnej sterilite, ktorá bola s výnimkou jedného štadióna všade. V súčte padlo iba šesť gólov, pritom až štyri z nich padli v Prešove a zvyšné dva sme zaznamenali v úplnom závere zápasov. Banská Bystrica rozhodla v nadstavenom čase a Senica v poslednej päťminútovke. Keby sa tak nestalo, tak by sme zaznamenali svetový paradox, že v takmer všetkých zápasoch by sa zrodila bezgólová remíza.

 

Góly sú korením futbalu, a tak sme si v tomto kole moc dochuteného jedla neužili. O gól sme tak prekonali negatívny rekord tohto ročníka. Keby sa tak stalo po obrovskom nešťastí v koncovke, tak by to nebolo až tak zlé, lenže my sme na piatich zápasoch zaznamenali ofenzívnu sterilitu, podobnú, akou sa v súčasnosti prezentuje aj naša reprezentácia.

 

Viac sa čakalo od každého, ale trochu sa pristavíme pri tých, od ktorých sa čaká najviac. Slovan začal jar skvele, stále zvyšoval svoj náskok, ale trochu zaspal na vavrínoch. Ostatné tri ligové zápasy mu herne nevyšli, čo sa prejavilo aj na výsledkoch. Chcelo by to zopár tvrdších slov v kabíne, nech príde k zmene. Košice s Trenčínom si to mali futbalovo rozdať, a hoci rešpektujeme ich limity, tak treba povedať, že tak nízke zas nie sú. Kto chce hrať v tabuľke hore, tak nech ráta aj s nárokmi, ktoré s tým ruka v ruke zákonite prichádzajú.

 

Ďalším atraktívnym zápasom mal byť súboj Žilina - Senica. Keby sme ho hodnotili na základe pozápasových vyjadrení hráčov, tak v Žiline sa asi v sobotu hrala Liga majstrov. Každý o sebe hovoril, že bol lepší, ale v skutočnosti to chcelo lepší futbal od oboch. Oba kádre sú nadštandardné, lenže futbal v ich podaní nehreje, čo je dlhodobá záležitosť.

 

Mužstvá sa síce skladajú odzadu, ale niekedy máme pocit, že do základov sa dáva až príliš veľa betónu, hoci dom už iba ťažko spadne. U niektorých by to chcelo postaviť aj strechu, pretože skôr či neskôr príde búrka, ktorá zaplaví celú stavbu. Pre fanúšika je lepšie hrať pekný ofenzívny futbal za každú cenu, hoc aj naivný, ako to, čo bolo na väčšine štadiónov cez víkend. Tým nechceme povedať, že naše mužstvá majú hrať iba hlúpo dopredu, ale hráči už z taktiky vedia určite viac, ako z kreativity, ktorú takéto zápasy nikdy nerozvinú! A vlastne čím to najviac trpí naša reprezentácia...?