Na začiatok treba spomenúť, že už zrejme dávno nebola taká veľká spokojnosť s obsadením semifinalistov európskeho pohára číslo jeden, ako je tomu v tomto ročníku. Obsadenie je naozaj reprezentatívne a skutočne ide o štyri najlepšie mužstvá tohto ročníka súťaže. Niekto síce môže namietať, že tamtomu pomohli rozhodcovia, henten postúpil s riadne odretým zadkom, či onen neukázal všetko čoho je schopný, ale niekoho lepšieho by neukázal, nech by akokoľvek chcel.

 

Zaujímavým faktom je tiež to, že v semifinále majú rovnocenné zastúpenie krajiny, ktoré v posledných rokoch určujú svetový trend. Španielski el klasici sú viacročnou stálicou a postupne sa k nim pridalo aj Nemecko, ktoré ťaží zo svojho národného programu výchovy hráčov, keď si k prepracovanému systému pridáme správnu klubovú politiku, tak je jasné, že nemecké kluby sa dostávajú do popredia. Taliani si definitívne uvedomili ako zaostávajú, no o Angličania ešte žijú vo vlastnom svete, kde sa považujú za najlepších.

 

Ale najlepší sú aktuálni semifinalisti Ligy majstrov, ktorí si to rozdajú o honor úplne najlepšieho. Nech to dopadne už akokoľvek, tak už teraz môžeme povedať, že nový šampión hrá moderný ofenzívny futbal. Žiaden autobusový štýl teda nezvíťazí, čo je dobré znamenie pre hru hier.

 

A hoci majú všetci semifinalisti veľa podobných herných prvkov, tak vlastne hrajú úplne iným štýlom. Ich vzájomné súboje z národných súťaží poznáme dokonale, keď hlavne španielske menu bolo v ostatnom čase na tanieri už naozaj veľakrát a nechutilo tak dobre ako predtým. Španielsko-nemecké súboje nie sú tak okukané, ale možno práve teraz sme svedkami začínajúcej sa veľkej rivality. Ruud van Nistelrooy to vedel na ihrisku zariadiť nohami a hlavou, no a ukázal, že to vie s rukou v osudí.