Predstavenie desiatich popredných európskych klubov, ktorých vedenie malo v posledných dvadsiatich rokoch najnižšiu trpezlivosť začíname u historicky najúspešnejšieho španielskeho klubu. Všetko sa začalo v júni 1992, kedy lavičku madridského klubu opustil Radomir Antić a nahradil ho Leo Beenhakker. Sezónu 1991/92 zakončil madridský tím na druhom mieste so stratou bodu na Barcelonu, nezískal žiaden pohár a Beenhakkera nahradil Benito Floro. Real síce za Florovho pôsobenia získal Copa del Rey aj Supercopa de Espaňa. Ligový titul sa však získať nepodarilo. Ten priniesol až v poradí štvrtý tréner v sledovanom období – Jorge Valdano z Argentíny v sezóne 1994/95. Ďalším, kto priviedol Biely balet na trón bol Talian Fabio Capello a jeho nástupca Jupp Heynckes s tímom vyhral Ligu majstrov, na čo nadviazal Guus Hiddink a Real Madrid vyhral Intercontinental Cup (turnaj konfederácii UEFA a juhoamerického CONMEBOL). V novembri 1999 sa na lavičku tímu dostal druhýkrát Vicente Del Bosque. V súčasnosti už tréner španielskej reprezentácie v Reale zozbieral 2 ligové tituly, 1 superpohár, 2krát pohár Ligy majstrov, 1 UEFA Superpohár a 1 Intercontinental Cup. Od jeho odchodu v roku 2003 tím nenašiel podobného trénera. K titulu majstrov Španielska ho opäť priviedli Capello v 2007 roku a po ňom Schuster v 2008. Juande Ramos ani Manuel Pellegrini sa neuchytili a v súčasnosti vedie tím José Mourinho, ktorý zatiaľ získal po jednej zo všetkých domácich súťaží (liga, pohár aj superpohár).