Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Slovensko bude strieľať góly!

Pôvodne mal dnešný Komentár týždňa patriť Lancovi Armstrongovi, ale včerajšok našťastie všetko zmenil. Veď najväčší športový podvodník možno nielen súčasnosti si pozornosť ani nezaslúži, hoci dostal priestor v najväčšej americkej talkšou. Hoci sa spovedal niekoľko hodín, tak nič nové nepovedal, a ak ani povedať nechce, nech radšej si ide oddýchnuť do nejakej väznice s prázdnym bankovým kontom. Armstrongova budúcnosť je hmlistá, ale najbližšia budúcnosť našej reprezentácie môže byť svetlá.

Na nedeľňajší obed som si aj ja naservíroval futbal. Z bohatej zápasovej ponuky som si vybral zápas talianskej Serie A Fiorentina – Neapol a rozhodne neľutujem. Zápas to bol dobrý, ale mňa viac zaujímal výkon kapitána hostí Mareka Hamšíka. Neapol som v tejto sezóne nevidel hrať tak často, ako v tej minulej, ale podľa toho, čo som v nedeľu videl, tak štatistiky neklamú. Náš reprezentant má totiž na svojom konte v tejto sezóne najviac gólových asistencií v celej Serií A. A to v najvyššej talianskej súťaži hrajú takí skvelí hráči ako napríklad Pirlo či Totti. Ale Hamšík prevyšuje nielen ich, ale aj iných špičkových hráčov z celého sveta.

Oproti nedávnej minulosti už nehráva tak vysoko, stále má síce voľnú pozíciu za útočníkmi, ale jeho primárnou úlohou je tvoriť hru. A v zápase vo Florencií  sa bola radosť na neho pozerať. Hral svojím jednoduchým štýlom, keď všetko robil vo veľkej rýchlosti a hlavne kolmo dopredu. Hamšík sa nezdržuje zbytočnými kľučkami, on ide okamžite vpred. Svojím spoluhráčom rozdával geniálne prihrávky a hlavne Cavani vždy šprintoval dopredu v momente, keď sa Hamšík dostal k lopte. A Uruguajčan sa jej aj dočkal, hoci mohol byť aj 40 metrov od nášho hráča. Zrejme aj preto je Cavani najlepším strelcom Serie A, lebo jeho zaujímajú iba kolmé lopty. Na tie, čo nejdú do voľného priestoru ani nereaguje.

Hamšíkovi sa často vyčíta, že v reprezentácií nehrá tak ako v klube, ale na druhej strane ešte som nevidel v reprezentácií hráčov tak nabiehať v momente, keď sa on dostane k lopte. Preto je často hra našej reprezentácie taká strnulá, lebo prihrávkami do nohy už dnes ani Lichtenštajnsko neprekvapíte. Neapol nakoniec remizoval 1:1, Hamšík nacentroval Cavanimu na gól a ja som si po zápase v duchu pomyslel, len aby sme aj v reprezentácií našli hráča, s ktorým to bude Hamšíkovi takto ladiť.

O pár minút neskôr som si pozrel zostavu Trabzonsporu a keď som v nej zbadal Vitteka, tak okamžite bolo jasné, že futbalové popoludnie bude pokračovať. Tento zápas som zapínal v momente, keď náš útočník dával gól. Bol to jeho typický gól, keď si nabehol na prihrávku, zbavil sa obrancu a strieľal k žrdi. Ale to nakoniec nebolo jediné pozitívum nášho hráča v zápase. Na hrote útoku viazal na seba neraz dvoch obrancov, ale súboje väčšinou aj tak vyhrával, dokázal sa individuálne presadiť, skvele si kryl loptu, vybojoval tri nebezpečné priame kopy, bol faulovaný v pokutovom území, ale penalta sa nepískala, mal ďalšie gólové šance... Jedinou výčitkou môže byť to, že nedal ďalšie góly, ale aj tak bol najlepším hráčom zápasu.

Róbert Vittek potvrdil, že sa musí vrátiť do reprezentácie. Počas jeho dlhej absencie dostal šancu už snáď každý, ale na jeho úroveň sa bohužiaľ nikto nedostal. On je tou chýbajúcou skladačkou, ktorá absentuje v našej ofenzíve. Lenže nielen výkony Hamšíka či Vitteka, ale iba dobré výkony všetkých našich hráčov dokážu zmeniť sterilnú hru našej reprezentácie. Neviem, či nám to bude stačiť na postup do Brazílie, ale viem, že v tomto roku si oveľa viackrát zakričíme „Góóól!“