V posledných dňoch sa popísalo už dosť zla na adresu nášho futbalového tímu a predovšetkým na adresu jeho kormidelníka Weissa. To, že sú naši hráči a aj tréner pod obrovským tlakom je úplne jasné. Stoja pred možno ich najdôležitejším zápasom v kariére s vedomím, že na Slovensku sa proti nim postavili média a fanúšikovia im stále nevedia odpustiť slabú hru z úvodných dvoch zápasov.

Okrem toho sú už viac než dva týždne zavretí v nie príliš luxusnom hoteli, majú zákaz vychádzok pre vysokú kriminalitu v JAR a von z hotela sa tak dostanú len počas tréningov, alebo spoločných výletov. Poviem vám niet im čo závidieť. Sú to podmienky, ktoré vytvárajú samé o sebe nepriateľské prostredie a výraznú ponorkovú chorobu aj u tých najvernejších priateľov. Psychika. To je téma dňa a faktor X, ktorý rozhodne o našom výkone v zajtrajšom súboji s Talianskom.

Nebudeme omieľať donekonečna Weissové prešľapy spred dvoch dní. Čo sa stalo sa už neodstane. Naše média, vrátane tých bulvárnych, ktoré dychtia po senzácií na každom kroku by mali aspoň do zajtrajšieho výkopu zabudnúť na tento incident a sústrediť svoju pozornosť tam, kde bude prospešná.
 
Naši chlapci v Juhoafrickej republike nie sú prvým, ani posledným tímom, ktorý sa musí vyrovnať s tlakom verejnosti. Pod ešte väčšou psychickou záťažou musia byť Nemci a Angličania, teda hráči dvoch celkov, ktoré patria medzi favoritov tohto šampionátu a herne sa im zatiaľ vôbec nedarí. Dnes ako iste viete bojujú o postup do osemfinále a prípadný neúspech by bol u nich doma neakceptovateľný.
 
Zomknúť mužstvo v pravej chvíli to bude veľmi náročná úloha. Bude však rozhodujúca. Pod rovnakým tlakom ako my sú totiž aj Taliani, ba čo viac oni sú favoriti zápasu a tak si určite uvedomujú, čo by nastalo v prípade ich prehry so Slovenskom.

Zoberme si príklad z českých hokejistov. Tí boli pred dvoma mesiacmi v podobne ťažkej situácií, no vykľučkovali z nej ich typickým lyšiackým spôsobom. Západným susedom ešte pred odchodom na hokejové majstrovstvá odmietlo pozvánku do reprezentácie viac než 25 špičkových hokejistov a tak Jágr a spol. odcestovali na turnaj s veľmi skromnými cieľmi. Už v základnej skupine sa „postarali“ o veľkú blamáž, keď podľahli hokejovému trpaslíkovi z Nórska. Jaromír Jágr hneď nato ostro skritizoval hráčov, ktorí odmietli reprezentovať. Situácia okolo mužstva bola napätá a české média podobne ako v dnešných dňoch tie naše mali zrazu o čom písať.  Ich denníky a televízie sa predbiehali v tom, kto lepšie popíše herný úpadok českej reprezentácie. Fanúšikovia ich zatracovali. Média ich kritizovali. Svet podceňoval. No a hráči? Tí zatiaľ budovali silný kolektív. Prvá veľká skúška čakala Čechov proti Kanade, ktorú porazili a vybojovali si tak na poslednú chvíľu postup do štvrťfinále. V ňom zdolali Fínov, v semifinále Švédov, no a vo finálovom zápase Dávida s Goliášom aj ruskú reprezentáciu, ktorá bola obrovským favoritom. Mužstvo, ktorému po zbabranom úvode šampionátu takmer nik neveril sa stalo majstrom sveta. Neuveriteľné, no predsa reálne. Ich hráči totiž dokázali správne naložiť s tlakom, ktorý bol na nich vyvíjaní zo všetkých strán. Namiesto toho aby sa začali ľutovať a vyhovárať budovali kúsok po kúsku kolektív, ktorý pripomínal v závere turnaja jednu veľkú rodinu.

Dokážeme hrať lepšie ako v úvodných dvoch vystúpeniach. Musíme si to ale najprv vyriešiť vo vlastných hlavách. Chlapci zabudnite na tlak verejnosti, zabudnite na to, že vás tu ohovárajú. Máte pred sebou možno už len jeden zápas v tejto sezóne. Odovzdajte zo seba  všetko, aby ste si mohli povedať, že ste odviedli maximum. Pri každom výkope, pri každom napadaní súpera urobte o jeden krôčik viac, uvidíte, že to pomôže. Ak bude mať náš divák pocit, že ste odviedli to čo bolo vo vašich silách bez ohľadu na výsledok vás doma uvítame s otvorenou náručou. Slovák dokáže byť totiž veľmi kritický, no zároveň veľmi vďačný aj za málo.