Pred niekoľkými dňami padla v slovenskej hokejovej extralige veľmi vysoká méta. Arne Kroták strelil v košickej Steel Arene svoj 394. gól v spomínanej súťaži. Prekonal tak o jeden presný zásah legendárneho Vincenta Lukáča. Arne si rozhodne zaslúži úctu a obdiv, aj keď zaznamenať toľko gólov vo federálnej lige, priam nabitej skvelými individualitami bolo pre Vinca určite ťažšie, než dať ich v súčasnej súťaži, ktorá je kvalitou omnoho nižšie.

Ale nie o tom chceme hovoriť.

Arne Kroták sa štatisticky stal najlepším kanonierom, akého kedy mal slovenský hokejový klub. V dohľadnej dobe jeho rekord určite nik neprekoná. Každému je hádam jasné, čo takéto číslo reálne znamená. Bez veľkého úsilia, talentu a ozajstného hokejového kumštu ho určite nikto nedosiahne. Preto všetci hokejoví fanúšikovia symbolicky zatlieskajú mimoriadnemu výkonu. V Košiciach diváci Krotákovi aj zapískali, ale z toho netreba robiť vedu. Bežný fanúšik je tak trochu šovinista, svoj klub si cení najviac a ostatné sú mu úprimne ukradnuté.

Spoluhráči pripravili Krotákovi originálny, nevšedný darček. Po strelení historického gólu si povyzliekali dresy a všetci ukázali tričká s magickou cifrou 394. Sympatické gesto, originálny nápad. Patrilo by sa zablahoželať, prejaviť uznanie. Napriek tomu hlavný rozhodca Konc vykázal Arne Krotáka na trestnú lavicu. Arbiter sa zachoval tak trochu ako trucovité dieťa, ktoré zo vzdoru, z túžby vydobyť si pozornosť za každú cenu, sadne si na tortu oslávenca. Konc sa môže obhajovať tým, že iba striktne dodržal literu hokejových pravidiel, že sa popradskí hráči dopustili zdržiavania hry. No to je iba prízemný, dogmatický prístup, na míle vzdialený od etiky a elementárnej ľudskej slušnosti.

Namiesto krátkej, príjemnej oslavy, zažil Arne Kroták nechtiac tragikomický výstup. Konc mu trochu škodoradostne prisúdil v tejto fraške ústrednú rolu. Arne rozhodne nebude spomínať na ten výnimočný deň bez trpkosti.

V zámorskej NHL si podobné rekordy ktoréhokoľvek hokejistu vedia skutočne uctiť. Fanúšikovia na pár minút zabudnú na klubovú príslušnosť a jednotne aplaudujú na počesť podobného, vzácneho počinu. Aj v Krotákovom prípade to mohlo prebehnúť podobne. Namiesto toho pociťovali priami aktéri skôr rozpaky nad „ráznym“ počínaním rozhodcu Konca.

Bohužiaľ, v ten pamätný večer sa hádam najviac zviditeľnil ten nepravý „hrdina“...
 
Marián Betík