Zápas medzi Českom a Lotyšskom rozhodol o tom, že púť slovenských reprezentantov juniorským šampionátom je na konci. Po tejto správe sa vrátime spätne k celému podujatiu, ktoré sa pomaly, ale isto blíži do svojho finále.

Komentár Róberta Kalnického

Organizovanie majstrovstiev sveta v lete sa nakoniec javí ako nie príliš šťastné rozhodnutie. Dôvodov je hneď viacero. Azda najväčším mínusom je absencia najväčších hviezd, ktoré by sa mohli tohto podujatia zúčastniť. Nie, nehovoríme len o slovenskom národnom tíme, pretože každá reprezentácia je prakticky o niekoľko hráčov oslabená. Dovolíme si však zmieniť, že v prípade riadneho termínu by sme na turnaji videli aj osobnosti ako Juraj Slafkovský, Alexander Holtz, Shane Wright, Nick Malík či Kaiden Guhle.

Keď to veľmi preženieme, tak aktuálne sa v Edmontone odohráva akýsi „B" turnaj, ktorý príliš neoslovil hokejovú verejnosť. Traduje sa, že podujatie svetového šampionátu di 20 rokov je v Kanade každoročne ostro sledované. Aktuálny turnaj však nastavil IIHF smutné zrkadlo. Ani v kolíske hokeja, kde by v decembri praskala hala vo švíkoch, nemajú priaznivci o tento turnaj záujem.

Priemerne chodí na stretnutia niečo okolo tisícky divákov, čo je vo vyše 18-tisícovej Rogers Place skutočne málo. Pre príklad, včerajší zápas medzi Českom a Lotyšskom sledovalo len 493(!) fanúšikov. Zatiaľ najvyššia návšteva prišla na stretnutie domácej Kanady proti Česku (5135). 

S príchodom vyraďovacích bojov sa situácia môže zmeniť, avšak dovolíme si tvrdiť, že vypredanú halu s najväčšou pravdepodobnosťou na obrazovkách neuvidíme. Samozrejme, nie je to vylúčené, avšak kanadskí fanúšikovia ukázali, že toto podujatie ich nezaujíma. Jednou z mála výnimiek môže byť finále, v ktorom nastúpi domáca reprezentácia.

A čo slovenská púť? Jedným slovom katastrofa. Po deviatich rokoch budeme opäť chýbať v play-off. V štyroch stretnutiach sme získali len dva body a so skóre 11:27 sme obsadili poslednú priečku v základnej skupine. Jediným šťastím je, že z tohtoročného turnaja sa nevypadáva, pretože by sme mali veľké problémy.

Snažím sa #WorldJuniors zobrať ako realista. Myslím, že sme tento rok na viac proste nemali. Darmo sa budeme potľapkávať po pleci za ako-taký výkon proti Česku.

Zápasy s Kanadou a Fínskom boli jedna hrôza, s Lotyšskom sme nesplnili cieľ na 100%. To je na štvrťfinále proste málo. pic.twitter.com/FpHF3ZDfOM

— Robert Ďurkáč (@RDurkac) August 15, 2022

Tréner Ivan Feneš mal veľké problémy so skladbou kádra. Všetci dobre vieme, že keby sa turnaj hral v decembri, disponovali by sme ďaleko väčšou silou. Takto však do Edmontonu pricestoval oslabený a mladučký tím, ktorý veľa vody nenamútil. Posledné miesto v základnej skupine je sklamaním, aké si nepripúšťal asi nikto.

Opäť sa raz potvrdilo, že na každom veľkom podujatí sa náš národný tím musí na niekoho spoliehať. Postupové kalkulačky boli jasné, avšak Česi podľahli Lotyšsku, čo definitívne spečatilo náš osud. Adam Sýkora popísal jeden z našich výkonov až príliš  trefne: „Keď som išiel na ľad za stavu 11:1, hanbil som sa." Žiaľ, takýchto momentov bolo v našej hre veľa.

Absencia kvality v defenzíve sa preukázala naplno. Neskoré rozohrávky, nepresné prihrávky, prehraté osobné súboje a časté fauly. To boli najväčšie aspekty, ktoré nás zrážali na kolená. Tím, ktorý nemá svoje najväčšie osobnosti, musí nechať na ľade niečo navyše. A to v našom prípade chýbalo.

Hráčom nemožno uprieť snahu, avšak evidentne v Edmontone to nefungovalo. Kamery si v tretej tretine duelu medzi Českom a Lotyšskom často vyberali našich hokejistov na tribúne. Na ich tvárach bolo vidieť obrovské sklamanie. Všetci si uvedomovali, že tento záver nie je to, na čo sa posledné týždne pripravovali.