Hanebné derby Trnava – Slovan je odrazom Slovenska: Začnime konečne robiť poriadok!
Slovenský ligový futbal je opäť témou číslo jeden, hoci inak, ako by chcel. Incidenty v derby sú len vyvrcholením toho, že dlhé roky sa problémy neriešia.
Komentár Filipa Chudého
Nasledovanejšia športová udalosť na Slovensku, ktorá mala byť sviatkom, sa zmenila na medzinárodnú hanbu. Derby Trnava – Slovan je najväčší zápas, aký doma dáme, pričom sa mu prestížou nič iné ani nepribližuje. A hoci sme zažili aj „pokojnejšie“ stretnutia, už dlhé roky platí opakované konštatovanie, že pár idiotov to nejako pokazí. V nedeľu však tomu dali nový rozmer.
Zlyhala usporiadateľstvá služba? Jednoznačne! Povedať však iba, že môžu za to usporiadatelia, by bolo hlúpe, pričom kto tak činí, má rozum na úrovni tých, čo si to išli rozdať na „férovku“ rovno na trávnik.
Hádzanie predmetov, tobôž pyrotechniky medzi ľudí, či kopanie do druhého na zemi, je zločin! Na toto musí exitovať nejaký paragraf, ak nie aj viac. Iba totálna ľudská zberba sa k niečomu takému uchýli. Z dostupných záznamov vidieť, že tak robili primitívi na oboch stranách.
Mnohí sa pýtajú, že ako sa mohla dostať pyrotechnika na štadión, keď je už dlhé roky zakázaná? Skôr by sa však mala položiť otázka – a kedy ju tam „fanúšikovia“ hociktorého slovenského klubu nedostali? Vždy keď chceli, ju tam aj mali! A čo robí Slovenský futbalový zväz? Roky za to dáva prakticky len smiešne pokuty. Taká UEFA by zatvorila štadión alebo vymyslela iný trest. Nehovoriac o tom, že v normálnej krajine by už dávno mali takýto problém odstránený.
Veľmi jednoduché sa je i dostať na trávnik. To nie je ospravedlnenie, ale fakt! Veď aj počas finále Lige majstrov sa dá v plavkách po ňom behať, pričom bezpečnostných pracovníkov je okolo ihriska mnohonásobne viac ako na Slovensku. A funkcionári Slovana na čele s mladým Kmotríkom sa tiež dostali počas zápasu v Trnave do priestorov, kde nemali čo robiť!
Štadióny musia mať únikové zóny kvôli požiarnym predpisom, preto je toľko tých schodíkov z tribún na ihrisko. A keď tie „rozkopnete“, čo nie je problém, veď oni ani na „sto zámkov“ nemôžu byť zatvorené kvôli bezpečnosti, tak už sa to valí. Navyše, väčšina ľudí nemôže mať problém ani preskočiť zábradlie, ak „treba“. Ak si teda povie skupina spoluobčanov, že ide na trávnik, nezastaví ju ani SBS Chucka Norrisa.
Hlavný problém je však ten, že na Slovensku sa dlhé roky problémy neriešia. Koľko fanúšikov má zákaz účasti na športových podujatiach? Ak aj niekto má, nevie sa o tom. A koľko vandalov robí tieto problémy? Pár desiatok! A s nimi si už dlhé roky nevedia (ne)kompetentní poradiť.
Ak bolo na niečo to nedeľné fiasko dobré, tak zrejme na to, že vznikla spoločenská objednávka na definitívne vyčlenenie chuligánov zo (športovej) spoločnosti. Každý jeden čo hádzal pyrotechniku do davu ľudí a každý neželaný hosť na trávniku by mal dostať doživotný zákaz vstupu na akékoľvek športové podujatie. Pričom by bolo vhodné, ak by sa do konca života počas zápasu „svojho“ klubu musel v jeho priebehu hlásiť na policajnej stanici, aby sa vedelo, že na ňom nie je.
Čo sa týka športovej stránky, ak je v pravidlách kontumácia, nech je kontumácia! Bolo by však tragikomické, ak by k nej prišlo, pričom za inzultáciu trnavského hráča fanúšikom Slovana priamo na trávniku v Bratislave počas zápasu sa pred dvoma rokmi nič také nedialo. Ak je rozdiel v tom, že Trnavčania vtedy zápas dohrali, kým slovanistom sa už teraz hrať nechcelo, tak by išlo o riadny pľuvanec do tráve fair-play.
Toto pritom nie je prvý prípad, keď sa bili fanúšikovia na trávniku. Stačí si spomenúť na myjavské finále Slovenského pohára 2014 Slovan – Košice. Vtedy sa mimochodom zápas nezrušil a trofej vyhrali východniari.
SFZ a Úniu ligových klubov čaká ťažké rozhodnutie, ale aj sami si svojou dlhoročnou nečinnosťou môžu za to, kam to až dospelo. Ale aby sme boli féroví, môžeme za to vlastne všetci ako spoločnosť. Keďže už dlhé roky „dovoľujeme“ rozkrádať a ničiť našu krajinu na všetkých úrovniach, tak potom je vyčíňanie fanúšikov len vlastne verným zrkadlom celého Slovenska a zároveň tým najmenším problémom. Ak sa teda postavíme proti primitívom z radov fanúšikov, je to správne, ale zároveň treba ísť aj po väčších rybách zo štátnej či komunálnej úrovne. Veď aj tam si niektorí robia čo chcú, ako keď fanúšik vybehne na trávnik…
