Potvrdzuje sa, že len Spartak Trnava môže Slovan Bratislava obrať o titul!
Prvá tretina tohto ročníka Fortuna ligy rozdala karty. Majstrovské esá majú v rukách len slovanisti so spartakovcami.
Komentár Filipa Chudého
Máme za sebou 10 kôl Fortuna ligy, čo je ideálny čas na prvé hodnotenie. Odohral sa už totiž taký počet zápasov, že nikto nemôže protestovať, že by súčasný stav bol len dielom len zhody okolností. Tak sa to napr. deje v úvode súťaže, keď niekto vyhrá dva-tri zápasy, zrazu je hore v tabuľke a venuje sa mu (zbytočná) pozornosť. V každej súťaži na svete treba odohrať aspoň tých 10 kôl, v čom sú zahrnuté rôznorodé druhy zápasov, aby to malo výpovednú hodnotu.
Slovan a Trnava sú plece pri pleci na čele tabuľky a už bodovo ušli svojim prenasledovateľom. Nie je to žiadne prekvapenie, skôr len logické vyústenie situácie, čo sme predpovedali ešte pred prvým kolom, keď boli európske predkolá len na začiatku. V článku „Slovan má istý postup do európskej skupiny: Trnava so Škrtelom môže vyhrať titul“ sme napísali aj to, že „Trnava je reálne jediný klub, ktorý môže Slovan pripraviť o post šampióna.“
Škrtel naozaj prišiel, pričom ešte aj vystužil už aj tak kvalitnú defenzívu Spartaka. Ten nedostal gól v 7 z 10 (!) ligových zápasov, čo je skvelá bilancia. Rovnako ako fakt, že inkasoval len štyrikrát a zaznamenal druhý najvyšší počet presných zásahov. Trnavčania majú najlepšiu defenzívu v lige vďaka tímovej hre, pričom v nej vyčnievajú aj výrazné herné individuality, ktoré robia rozdiel. A to nemyslíme len Škrtela.
Najväčšou zbraňou „belasých“ sú hráčske individuality v ofenzíve, ktoré v našej lige vyčnievajú. Aj preto majú najlepší útok. V súťaži sú síce aj kluby, ktoré útočia systémovo lepšie, ale keďže ich hráči nemajú takú kvalitu vo finálnej fáze, nedali toľko gólov ako slovanisti. Za veľkú „zbraň“ Slovana sa vo všeobecnosti považuje aj tréner Weiss, lenže ten už aj v minulosti s najlepším kádrom v lige titul nevyhral, pričom niektoré jeho mediálne výstupy pripomínajú tie Koemanove v Barcelone…
Pre vývoj celej ligy bude kľúčové, ako Slovan dohrá túto jeseň, pričom rozhodnúť môžu už aj najbližšie stretnutia. Všetci dobre vieme, čo sa dialo v „belasej“ kuchyni na jar po prehrách s Trnavou, pričom podobný účinok by mohla mať aj čo i len remíza s Lincolnom… Ak Slovan dohrá tento rok v pohode, bude majster, ak nie, bude mať problém.
Pozitívnym prekvapením úvodu sezóny je Ružomberok. Keď sa však pozrieme na jeho hru, ktorá má hlavu aj pätu, až taký šok to nie je. Trénersky nováčik Struhár ukazuje potenciál. Veľmi dobre si počínajú aj Michalovce, hoci ich hra je živelnejšia. Zatiaľ sa na nich usmieva šťastena, preto vyhrávajú „remízové“ zápasy. Futbal je však vrtkavý a keď niečo náhodou podcenia, veľmi rýchlo sa stane, že takéto duely začnú prehrávať.
Sklamaním je Dunajská Streda. A hoci osembodová strata na prvé miesto nevyzerá možno z ich pohľadu až tak zle, ťažko si predstaviť, že DAC zrazu začne vyhrávať zápas za zápasom. Už pred sezónou sme očakávali ich ústup z pozícií, čo sa aj deje. Posily síce nakoniec prišli, ale aby z toho bol majstrovský guláš, na to sa musí variť dlhšie.
Podobne je na tom Žilina. Mnohí ju videli v lete pomaly ako kandidáta na titul, ale aktuálne postavenie klubu v dolnej šestke im dáva odpoveď. „Šošoni“ sú momentálne v kríze, hoci si to nechcú verejne pripustiť. Keď však niekto nedokáže vyhrať v lige od augusta a už je október, tak to nie je v poriadku. A ospravedlnením nemôže byť ani mladý káder. Dobrá správa pre „žlto-zelených“ je však tá, že keďže už dlho hrajú na sínusoide, nasledovať by malo stúpanie, ale potom zas príde pokles atď.
So Žilinčanmi si ruky môžu podať Trenčania. Možno len s tým rozdielom, že kým MŠK by aj tak mal jasne skončiť v skupine o titul, AS s tým môže mať problém. Tréner Hlinka síce začal sľubne, ale opäť to začína pripomínať ten začarovaný kruh, z ktorého sa pod Čákovým hradom už roky nevedia dostať.
Famózny štart do súťaže mala Senica, ale zdá sa, že sa už začína postupný pád do skupiny o záchranu, kam v predpovediach patrili. Pre Záhorákov je však pozitívne to, že majú bodový vankúš, hoci tiež si nemôžu dovoliť rozvíjať svoju aktuálnu sériu neúspechov.
Sereď ukázala rozumný futbal, len problém je ten, že nádejnú hru v defenzíve nevie podporiť gólmi. Opakom je nováčik z Liptovského Mikuláša, ktorý hráva miestami naivne, ale zas v jeho zápasoch aspoň nie je gólová nuda. Hrá sa však na body, pričom tie nemôže rozdávať ani jeden z nich.
Najväčšími sklamaním sú zatiaľ vystúpenia Zlatých Moraviec a Pohronia, nemožno ich však hádzať do jedného vreca. Pri ViOn-e vidíte, že ich hra má stále hlavu aj pätu, nechce si však na nich sadnúť šťastena, ako v minulej sezóne. Vtedy chytili začiatok a viezli sa na pozitívnej vlne, teraz je tá vlna negatívna. Im sa však naozaj stačí „len“ naštartovať a začnú zbierať body. Ak však chcú postúpiť do prvej šestky, musia chytiť bodovú sériu čo najrýchlejšie, inak nemajú šancu. Tvrdý boj o záchranu to však nebude, pretože neexistuje, že by sa konsolidovaný klub trápil celú sezónu.
Pohronie však môže mať vážnejší problém, ak sa teda nespamätá. Aktuálne je rozglejené zvnútra aj navonok. Je úplne logické, že vyzerajú na trávniku zle, keď klub nemá pevnú funkcionársku ruku a tréneri sa tam menia ako na kolotoči. Dokým si v Žiari nad Hronom nevyriešia takéto základné veci, ťažko budú dosahovať výsledky.
Z celkového pohľadu sa potvrdzuje, že liga bude opäť vyrovnaná v strede tabuľky a zrejme aj na spodných pozíciách. To však nie je také atraktívne. Preto je naozaj skvelou správou, že dva naše najslávnejšie kluby sú spolu na čele tabuľky. Ešte sú však pred nami dve tretiny súťaže. Ak by sa však reálne bili o titul Slovan s Trnavou až do konca, nič lepšie by sa Fortuna lige stať nemohlo. Keď je totiž o majstrovi prakticky rozhodnuté už kdesi 10 kôl pred koncom, ako sme to zažívali v ostatných sezónach, celá súťaž fanúšikov nudí.
