Slovenský futbal brzdí najväčšie reprezentačné klamstvo
Lepší dojem z výkonov slovenskej reprezentácie oproti Euru síce potešil, ale dnes sme mohli byť na tom oveľa lepšie, keby sa národný tím skladal poriadne.
Komentár Filipa Chudého
Slovenská futbalová reprezentácia uhrala počas septembrového trojzápasu chudobné štyri body, prakticky stratila reálnu šancu na postup na MS 2022 v Katare, ale aj tak sa to niektorí snažia vnímať ako progres a dobrý signál do budúcnosti. Ak niekomu stačí tak málo, potom sa ľahko dá definovať, prečo náš futbal dlhodobo nenapreduje.
Je síce pravdou, že výkony našich reprezentantov boli z vizuálneho pohľadu príťažlivejšie, ale dalo sa hrať ešte horšie ako na Eure? Chváli sa aj to, že sme dali hrať na ľavú stranu obrany ľaváka a do útoku postavili útočníka. Prepáčte, to je ale ako povedať, že sme do elektrickej zásuvky miesto prstov zasunuli kábel. Nie je skôr na úvahu, prečo to reprezentační tréneri roky stavali proti zdravému rozumu, vrátane toho súčasného?
Logickejšia typológia hráčov nám síce pomohla, ale najviac to, že v reprezentácii hrali konečne takí, ktorí mali hernú prax. Teda až na dvoch, Rodáka v bráne a Boženíka v útoku, pričom to na nich aj bolo vidieť. Ešte silnejší by sme boli, keby miesto nich nastúpili futbalisti s minutážou v kluboch. Keď vám však nehrajú dvaja z jedenástich, dá sa to ľahšie zakryť, ako keď ich je päť a viac.
Šancu teraz dostal napríklad Jirka a hneď zaujal. Už dlhé mesiace dozadu sme upozorňovali, že sa výkonmi priam pýta do národného tímu. Ale reprezentačný tréner po ME povie, že on by ani nikoho iného nenominoval… Radšej si zobral zraneného Schranza, ktorý ani hrať nemohol. Nič proti nemu, zdravý Schranz do reprezentácie patrí, čo sme tiež dávno predtým písali. Mimochodom, pamätáte si, že v marci pred začiatkom kvalifikácie sa nezmestil do užšieho kádra a bol až donominovaný? Asi sa chalani medzitým nejakým zázrakom zlepšili na reprezentačnú úroveň…
Roky upozorňujeme na to, že v národnom drese majú hrať len tí, čo majú klubovú prax, formu a sú v dobrom zdravotnom stave. Teraz sa stretli celkom priaznivé okolnosti spôsobené aj začiatkom sezóny, keďže v príprave hrá každý… To sa však môže rýchlo otočiť. Je priam isté, že v najbližších mesiacoch niektorí naši reprezentanti nebudú poriadne nastupovať. Bude mať však reprezentačný tréner konečne gule, že takých hráčov nenominuje?
Nám má byť úplne jedno, či nastúpi Marek, Ďuro, Stano, alebo Dežo, Fero a Jožo, jediné podstatné je to, nech sú tí hráči vo forme, aby sme mohli dosiahnuť výsledky. Ak teda chce niekto tvrdiť, že nám pomohlo výrazne to, že Hamšík a Lobotka prišli rozohraní z klubov, tak jedným dychom potvrdzuje fakt, že predtým, keď nehrávali v klube, nám diplomaticky povedané nepomohli.
Najviac chvály sa ušlo Lobotkovi, zrejme aj preto, že predtým to úplným právom schytával zo všetkých strán. A jeho najväčší prínos teraz nebol pri výstavbe ofenzívy, ale úplne opačným smerom. Stíhal brániť, to bolo kľúčové, pretože predtým nám „prehrával“ zápasy tým, že práve cez jeho priestor sme dostávali góly. Mimochodom, jedinú septembrovú výhru sme dosiahli vtedy, keď Lobotka na trávniku už nebol. Cyprus sme zlomili krátko po jeho vystriedaní.
Ak bude Lobotka vo forme, nech je v reprezentácii. Ak nebude, nemá v nej čo robiť. A to sa má týkať úplne všetkých bez ohľadu na meno! Alebo si niekto myslí, že nominovanie hráčov len za zásluhy je na dobro veci?
Mnohí pri tomto často poukazujú, že ale vraj iných nemáme, čo je najväčšie reprezentačné klamstvo. Už sme spomenuli Schranza. Pred polrokom nebol trénerovi dosť dobrý a teraz je zrazu pomaly kľúčový hráč ofenzívy? Za ten čas sa akože tak zlepšil, keď bol navyše ešte aj zranený? Ani náhodou! Má rovnaké kvality, aké aj mal, zmenilo sa len vnímanie naňho.
To isté Jirka. On hrá pritom takto už roky. Keby ho do národného tímu vytiahol už Kozák v roku 2018, keď podobne jazdil po ihrisku ešte v trnavskom majstrovskom drese pohárovou Európou, dnes mohol byť možno v prvej španielskej lige a nie v druhej. A my by sme hovorili, že akú máme hviezdu. Pritom on by ani možno lepší hráč oproti terajšej realite nebol, len by bol inak vnímaný.
A pokračovať by sme mohli ďalej. Koho by pred dvomi-tromi rokmi napadlo, že Hromada a Koscelník budú v národnom drese a dokonca medzi obľúbencami fanúšikov? Ešte nedávno boli v našej lige, pričom jej hviezdami neboli. Dostali však šancu, keď sa začali ukazovať v lepšom svetle. To boli dobré rozhodnutia! Tu len chceme poukázať na fakt, že za ten čas sa ukazovalo podobne ešte viac slovenských hráčov, dokonca aj výraznejšie, ale pozvánku do národného tímu nedostali!
Aktuálne napr. taký Pich môže právom krútiť hlavou a nechápavo rozmýšľať, čo má ešte urobiť viac? No nič Robo, ako povedal Tarkovič, nehodíš sa mu do koncepcie. Ak pridáme uštipačnú poznámku, potom treba povedať, že keďže Pich hráva a dáva pravidelne góly, tak sa naozaj do slovenskej reprezentačnej koncepcie nehodí…
Slovenský futbal má veľa kvalitných futbalistov a vždy ich mať aj bude, je však dôležité, aby sa tí s aktuálne najlepšou formou stretli vždy v reprezentácii. Nemôže z nej byť len čakáreň na to, keby sa niektorí konečne dostanú v kluboch do zostavy. Teraz sme mali v reprezentácii hráčov, čo hrávajú, predtým nie a rozdiel videl na prvý pohľad hneď každý. Pritom v slovenskom národnom drese sa vždy môže stretnúť 25 futbalistov, ktorí majú medzinárodné kvality a pravidelne hrávajú. Len sa netreba báť robiť zmeny!
Niekto síce môže poukázať, že treba aj zohratosť, ktorá by sa pri robení zmien dosahovala ťažšie, lenže o tú sa snažia reprezentační tréneri opierať už dlho a veľmi nám to teda pri hráčoch bez výkonnosti nepomohlo. Ťažko si navyše predstaviť, že by sme pri aplikovaní robenia nominácií podľa formy mali dnes v kvalifikácii menej bodov a na Eure by sme hrali ešte horšie. Skôr by to bolo presne naopak a Slovensko by dnes žilo futbalom a nie kalkulovaním, čo sa musí stať, aby sme mali šancu postúpiť na MS.
