Slovensko si sťažilo postup na MS: Remíza je stratou, Chorvátov musíme poraziť!
Štvrtý zápas kvalifikácie priniesol slovenskej reprezentácii z hľadiska postupovej matematiky už tretí nepriaznivý výsledok. Do Kataru vedie cez víťazstvá.
Komentár Filipa Chudého
Po zbabranom marcovom vstupe do kvalifikácie MS 2022 sme vedeli, že ak chceme postúpiť do Kataru, musíme začať zbierať extra body. Remízy s Cyprom a Maltou totiž spôsobili, že sme boli z postupového hľadiska na mínus štyroch bodoch. Domáca výhra nad Ruskom nezmazala z bodového dlhu nič, pretože keď mužstvo z druhého koša hostí doma súpera z tretieho koša, očakáva sa pri postupovej hre, že zoberie tri body.
V septembrovom termíne môžeme získať extra body prakticky len doma proti Chorvátom, aj to len vtedy, keď vyhráme. Mnohí si mysleli, že to môže byť aj po výhre v Slovinsku, ale to nie je pravda. Postupový ašpirant (áno, Slovensko zaň považujeme) totiž musí vyhrať na pôde súpera zo štvrtého koša, navyše, keď ten je na tom vo svetovom rebríčku takmer dvakrát horšie (38. vs. 66.).
Že Slovinci nepatria ani do lepšieho európskeho priemeru dokazuje aj fakt, že nepostúpili na 24-členné Euro, kde je takmer polovica Európy. Na starom kontinente im patrí aktuálne 32. miesto. Možno aj preto UEFA pod vedením slovinského bossa uvažuje, že by sa európsky šampionát hral vo formáte s 32 účastníkmi…
Pokiaľ by sa teda do Kataru kvalifikoval takýto počet krajín len z Európy, boli by sme na tom z postupového hľadiska celkom obstojne. Lenže starý kontinent má iba 13 miesteniek a my potrebujeme kvalifikačnú skupinu vyhrať! Druhé miesto síce garantuje baráž, ale tá sa hrá rovnakým systémom ako tá predchádzajúca, čiže na semifinále a finále, pričom sa do nej krajiny nasadzujú podľa počtu získaných bodov v skupine.
Ak teda strácame takéto povinné body, znamená to, že aj keby sme skončili na druhom mieste v kvalifikačnej skupine, ocitli by sme sa medzi nenasadenými. A to v praxi znamená, že by sme baráž hrali vonku, pričom zabudnime, že by to bol súper rangu Írsko či Severné Írsko, cez akých sme sa dostali na Euro. Úplne pokojne to môže byť aj nejaká veľmoc, keďže vždy niekto z nich spadne do baráže. Ale určite to bude minimálne tím, ktorý patrí do širšej európskej špičky. A navyše treba vyradiť dvoch!
Ľahšie teda naozaj bude vyhrať našu kvalifikačnú skupinu, zvlášť, keď jej najväčší favorit po generačnej výmene hráčov ani trochu nepripomína kvalitou finalistu MS. Mimochodom, viete kedy naposledy vyhrali Chorváti kvalifikačný zápas vonku? Budú tomu takmer na deň presne dva roky, čiže už asi správne tušíte, že to bolo na Slovensku po výhre 4:0. Odvtedy v súťažnom zápase na cudzej pôde ani ťuk, ak teda nerátame Euro…
Slovenská reprezentácia je v situácii, že už musí začať vyhrávať, pričom (doslovne) včera už bolo neskoro. Remíza v Slovinsku totiž znamená, že z postupového hľadiska sme klesli na mínus šesť bodov. Zatiaľ sme spomedzi našich priamych súperov mali najľahší program, preto sa na oko držíme hore. Ak však nevyhráme najbližšie domáce zápasy proti Chorvátsku a Cypru, máme ťažko riešiteľný problém. Lebo kto dnes verí, že šesťbodovo zvládneme októbrový dvojzápas v Rusku a Chorvátsku?
Remíza 1:1 z Ľubľany je zaslúžená, bol to totiž vyrovnaný duel. Potešiteľné je, že sme hrali lepšie ako na Eure. Na druhej strane, horšie ako vtedy sa hrať asi už ani nedá. Dokonca sme vystrelili aj dvakrát na bránu, k tomu dve žrde. Je to síce oproti júnu obrovský posun, keďže predtým sme v dvoch dueloch za sebou nevystrelili na bránu, ale stále málo.
Iba sa ukázalo, že vďaka prípravným zápasom a nabitému programu mali naši hráči výraznejšiu hernú prax, preto vyzerali aj lepšie. Keď sa však sezóna rozbehne, niektorí opäť môžu spadnúť v kluboch na lavičku. A na to reprezentačný tréner musí konečne reagovať, lebo kto v klube nehráva, nemá v reprezentácii čo robiť! Ak by sme v zostave mali len hráčov, čo hrávajú, bola by väčšia šanca na výhru a dnes sme úplne pokojne mohli byť na čele kvalifikačnej skupiny.
