Zvíťazí zdravý rozum? Česi a Maďari môžu byť inšpiráciou pre slovenský futbal
Slovenská futbalová reprezentácia stojí na rázcestí. Otočená je čelom na cestu do pekla, ale správny smer nám ukazujú najväčší rivali. Len aby to tréneri pochopili.
Komentár Filipa Chudého
Ani po takmer dvoch týždňoch neprešla slovenských futbalových fanúšikov pachuť v ústach z vystúpenia našej reprezentácie na Eure. Treba si však neúspech a hlavne tragický prejav na šampionáte dobre a rýchlo rozanalyzovať, pretože už o necelé dva mesiace tu máme septembrový trojzápas kvalifikácie MS 2022. A keďže sme po remízach s Cyprom a Maltou z hľadiska možnosti postupu v štvorbodovom mínuse, proti Slovinsku, Chorvátsku a Cypru si nemôžeme dovoliť viac strácať.
Mnohí sa teraz síce určite pousmejú, že o akom postupe sa to hovorí, ale vzhľadom na zloženie našej kvalifikačnej skupiny sa iný cieľ ani dať nemôže. ME totiž ukázali, že kvalitou mužstiev je naša skupina proste najhrateľnejšia. Chorváti potvrdili, že sú dlho mimo formy, ruská stagnácia má tiež pokračovanie a Slovinci sa ani nezúčastnili. Dovolíme si už teraz predpovedať, že z hľadiska aktuálnej formy súperov väčšiu šancu postúpiť na MS nebudeme mať možno ďalších 20 rokov.
O to je smutnejšie, že slovenská reprezentácia hrá zrejme svoj najhorší futbal práve možno za ostatných 20 rokov. Chyby z minulosti už nezmeníme, len treba dúfať, že ich prestaneme opakovať. To ukáže už najbližšia nominácia a jej zloženie. Inak povedané, ak v nej budú tie isté mená, zbohom zdravý rozum a i teoretická postupová šanca na MS.
Štatistiky ukázali, že sme mali najpomalšie mužstvo na turnaji. Ďalej to, že naši hráči nestačili ani fyzicky a postupne z turnaja odchádzali. Proti Španielom nabehali všetci naši hráči spolu úbohých 100,7 km. Odľahčene povedané, pri akciovom dni v supermarkete je partia slovenských dôchodcov schopná dať viac. Na porovnanie, mužstvá, ktoré na Eure zaujali, sa približovali k 115 km. Inak povedané, každý ich hráč bol schopný za zápas odbehnúť o približne kilometer viac, a to ešte aj v rýchlejšej intenzite. Len proti Poľsku sme na tom boli trochu obstojne (109,4 km) a dali sme si šancu vyhrať.
Čo z toho vyplýva? Že pokiaľ nebudeme mať dobre atleticky pripravených futbalistov v reprezentácii, ťažko sa asi pohneme dopredu. Jeden, možno maximálne dvaja stopercentne nepripravení hráči sa môžu v jedenástke stratiť. Lenže reprezentační tréneri už dlhodobo posielajú do stretnutí 7-8 hráčov bez zápasovej praxe v kluboch.
Štefan Tarkovič čelil po príchode z Eura aj otázke o pomalosti našich hráčov, odpovedal viac-menej tak, že keby mohol hrať Ivan Schranz, boli by sme na tom asi lepšie. Na pripomenutie, Schranza Tarkovič pôvodne ani nenominoval na marcový zraz, ten prišiel do kádra až neskôr, keď niektorí hráči vypadli. Slavia Praha, ktorá udáva trend v našich zemepisných šírkach, dobre vedela, prečo ho ulovila. Pre nášho reprezentačného trénera v marci ešte nebol dosť dobrý na užší káder, pritom odvtedy sa nezlepšil, skôr ho trápili zranenia. Názor si urobte každý sám.
Približne o šesť týždňov bude vonku nová reprezentačná nominácia. Skladať ju bude takmer určite Tarkovič. Funkciu totiž nezložil a zväzové vedenie ho ťažko odvolá, pretože keby tak urobilo, priznalo by si tým vlastné omyly. Za taký krátky čas nemôžeme čakať, zvlášť v spojitosti s dovolenkami, že zrazu partia vyvolených začne hrávať v kluboch, resp. sa všetci fyzicky zodpovedne pripravia. Keby sa o seba priebežne poriadne starali, videli by sme to už na Eure. Zopakujeme, mali sme najpomalšie mužstvo turnaja so slabou kondíciou.
Realizačný tím by si teda mal sadnúť a určiť jasný smer. V dnešnej modernej dobe je úplne jednoduché zistiť, aká je aktuálna fyzická pripravenosť jednotlivých hráčov, stačí spolupracovať s klubmi, tie dáta iste majú aj z tréningov. Preto je priam škandalózne, že do národného dresu chodia hráči, čo nie sú schopní vysoké zápasové tempo zvládnuť. Keby boli, dáta na Eure by to ukázali.
Do najbližšej nominácie už konečne proste musia ísť len hráči, čo spĺňajú parametre súčasného futbalu, nie tí, čo na to kedysi mali a držia sa tam zo zotrvačnosti. Proste sa treba pozrieť na dáta úplne všetkých slovenských futbalistov a nominovať tých, ktorí spĺňajú parametre. A nám môže byť úplne jedno či sa reprezentant volá Marek Hamšík alebo Jožko Mrkvička. Tým nevyhadzujeme Hamšíka z reprezentácie, len poukazujeme na to, že aj najväčšia hviezda musí ukázať výkonnosť, aby mohla byť nominovaná. Ak nie je, nech sa vynechá z nominácie a pri lepšej forme môže byť v hre pri ďalšom skladní kádra.
V septembri nás za sedem dní čakajú tri zápasy. Na Eure to bola porcia tri zápasy za 10 dní a súčasní reprezentanti to nezvládli. Naozaj si niekto myslí, že by sa stal zázrak a zvládol by to rovnaký káder ako na Eure od 1. do 7. septembra? Evidentne niečo musíme zmeniť, tak to konečne spravme! A pre inšpiráciu nemusíme chodiť ani ďaleko.
Česi pochopili, kam sa uberá futbal. Pozrite si životopisy ich reprezentantov. Nie tak dávno viacerí sedeli len na lavičkách v českej lige, alebo boli v druhej lige, pretože tak boli z hľadiska futbalového talentu vnímaní.Teraz sa dostali do štvrťfinále Eura. A to hlavne vďaka tomu, že mali atleticky výborne pripravené mužstvo. Vsadili totiž na typy hráčov, ktoré sú schopné aplikovať náročný spôsob boja. Futbalovo majú síce aj lepších hráčov, ale prednosť dostali „atléti“ a výsledok sa dostavil.
Ďalší dobrý príklad pre nás sú Maďari. Majú síce papierovo horších futbalistov, ale ukázali viac, a to hrali v skupine smrti. Na Eure výkonmi zaujal aj András Schäfer, hráč Dunajskej Stredy, ktorý ani nepatrí medzi najlepších hráčov Fortuna ligy. Trénuje ich Talian Marco Rossi, pritom v čase jeho pôsobenia bol na Slovensku vo svojom fachu aj väčší El Maestro. Ale potvrdil, čo ukázal aj pod Tatrami, že si vie dobre vybrať správne typy hráčov do systému. Fyzická pripravenosť bola aj tu samozrejmosťou.
