Petra Vlhová je pravá šampiónka! Zaradí sa medzi najlepšie lyžiarky histórie
Slovenský šport prežíva jeden z najvýraznejších úspechov. Petra Vlhová zaslúžene získala veľký krištáľový glóbus. Stále je to však len začiatok.
Komentár Filipa Chudého
Najvýraznejší úspech slovenského športu v histórii? Po zisku veľkého krištáľového glóbusu Petry Vlhovej sa na to pýtajú mnohí. Nájsť odpoveď je však skôr subjektívne ako objektívne. A hoci je šport ako jedna z mála veličín spoločnosti merateľný, je tak rôznorodý, že niekde rozhodujú sekundy, inde góly, pričom aj získavanie bodov nie je jednotné.
Ťažko možno porovnávať aj individuálne športy s kolektívnymi. Hokejisti sa stali v roku 2002 majstri sveta a Slovensko bolo v extáze. V tom istom roku však tenistky vyhrali Pohár federácie, pričom si dovolíme povedať, že určite vo väčšej konkurencii. Veď v bielom športe je viac družstiev ako sedem, ktoré môžu reálne vyhrať…
Futbalisti sa v roku 2010 dostali do osemfinále MS, čiže žiadnu trofej nezískali, ale nebudeme ďaleko od pravdy, keď povieme, že práve to bola vo svete pre Slovensko najväčšia športová reklama. Na futbalové MS sa totiž pozerá celá planéta, pričom zápasy sú nastavené tak, aby s výnimkou konca skupín medzi sebou nekolidovali. Kým na olympiáde máme naraz viac športov, čiže aj niektoré medaily sa môžu pre svet „stratiť“.
Vyhrať Svetový pohár sa podarilo viacerým slovenským športovcom, hlavne vo vodnom slalome je to celá plejáda triumfov. Dokonca sa trochu zabúda aj na to, že máme dvojnásobnú víťazku SP v olympijskom športe číslo dva – v plávaní. Martina Moravcová triumfovala v rokoch 2002 a 2004. Možno je to však čiastočne prehliadané pre to, že v plávaní sa počíta hlavne olympiáda.
Nie v každom športe sú však boje pod piatimi kruhmi vrcholom. Príkladom je cyklistika, kde je jednotkou Tour de France. Sedem zelených dresov Petra Sagana je senzačných a v budúcnosti ťažko prekonateľných, lenže zelená nie je žltá, hoci v Žiline sú na jednej úrovni… Zelený dres by sa dal prirovnať k malým lyžiarskym glóbusom, ale ten veľký by mal jedine žltú farbu.
Preto je čerstvý úspech Petry Vlhovej proste fenomenálny. Anastasia Kuzminová bola síce k „veľkej guli“ dvakrát blízko, pričom hlavne v roku 2018 ju už pomaly držala v rukách, ale nakoniec jej ušla o tri body. Doteraz je malou záhadou, čo sa v poslednom bežeckom okruhu sezóny stalo, veď keby vtedy len bežala vlastný priemer, musí ho získať. Aj Petra sa však presvedčila, že posledný krok je najťažší a niekedy je náročnejšie získať štyri body ako sto.
Nikto si však nezaslúžil vyhrať Svetový pohár viac ako slovenská lyžiarka. Ako jediná išla na všetky preteky. Niekto síce môže povedať, že potom aj logicky mala najviac šancí bodovať, lenže je to dvojsečná zbraň. Každý rekreačný lyžiar vie, aký je rozdiel mať na nohách dlhé a krátke lyže. Teraz si skúste predstaviť, že to musíte meniť pomaly každý deň a ešte aj robiť výsledky.
Možno bolo trochu aj chybou, že v niektorých fázach sezóny išla viac na kvantitu ako kvalitu. Ak by vynechala povedzme dva víkendy kĺzavých disciplín, a to hlavne tých, kde boli preteky len o rýchlosti a nie veľmi o technike, pričom by ich nahradila psychickým oddychom a kvalitným tréningom, mohla byť sezóna možno ešte aj o malý glóbus úspešnejšia. Aj jej tréner pre zahraničné médiá priznal, že ísť všetky preteky nebolo práve najšťastnejšie. Kvôli pandémii musela byť odlúčená od rodiny, pričom dobre vieme, čo s ňou spravil návrat domov pred víkendom v Jasnej.
Na Vlhovej a jej tíme je vzácne aj to, že hoci v sobotu dosiahla najväčší úspech, aký len lyžiar môže dosiahnuť, skôr ich mrzelo to, že prišli v poslednej chvíli o glóbus za slalom. To je znak šampiónov! Nebudeme si klamať, značná časť slovenských športovcov by skôr oslavovala, a to už po prvom úspechu. Možno aj preto nepríde druhý…
Je však škoda, že prišla o túto cennú trofej, lebo by si ju zaslúžila. Dokonca si dovolíme tvrdiť, že keby sa o štipku viac koncentrovala počas sezóny na slalom, určite by získala aspoň o tých 40 bodov viac. Jej priame súperky sa totiž pripravovali hlavne na slalom a ešte aj viac oddychovali, preto mali značnú výhodu, ktorú aj využili.
Nič to však nemení na tom, že najlepšou lyžiarkou na svete je právom Petra Vlhová! Možno až o niekoľko rokov poriadne doceníme, aký je to úspech. Teraz si to však môžeme maximálne užívať. Ba dovolíme si tvrdiť, že z hľadiska získaných trofejí je Peťa stále len na začiatku. V športe ako lyžovanie je síce trúfalé predpovedať, keďže jeden zlý okamih môže všetko zmeniť, ale pri Vlhovej sa netreba báť urobiť výnimku.
Ona má totiž hlavu šampiónky, pričom je to podporené nespornými športovými schopnosťami. To je proste kombinácia, ktorá je vo vrcholom športe hlavným predpokladom úspechu. Petra to má v sebe a v nasledujúcich sezónach bude naďalej písať krásny športový príbeh, na ktorého konci sa zaradí medzi najvýraznejšie postavy svetovej lyžiarskej histórie.
