Niečo zhnité je v štáte belasom: Dominik Greif už v Slovane stráca čas
Prestupová telenovela Dominika Greifa z bratislavského Slovana pokračuje. Až sa žiada dodať, že režiséri už ideálny čas na koniec príbehu prepásli.
Komentár Filipa Chudého
Aj keď toto zimné prestupové obdobie bolo v globále nudné, čo je aj výsledok súčasnej neistoty spôsobenej pandémiou COVID-19, opäť sa našli príbehy, ktoré zaujali. Zo slovenského pohľadu najviac (ne)prestup Dominika Greifa.
Je všeobecne známe, že zo Slovana chce odísť, čo je logické. V tomto klube totiž už dosiahol všetko čo mohol. Ba dá sa povedať, že už v ňom len stráca čas. Tým nechceme povedať, že je taký dobrý, to v žiadnom prípade, len si treba uvedomiť súvislosti. V belasom drese už môže naozaj len stratiť, pričom už aj stráca, a nemá tam prakticky čo získať.
Keď ako mladík naskočil trochu aj umelo do brány na úkor Jána Muchu, nepodával dobré výkony. Dostával pomaly z každej strely gól a nepôsobil dobre. Preto bolo logické, že sa časom opäť posadil na lavičku a jednotkou sa stal Michal Šulla. Keď sa ten však v lete 2018 zranil, do brány opäť išiel Greif. Pamätným je domáci zápas proti Rapidu Viedeň, kde sa vlastne lámala jeho kariéra. Vtedy dostal gól takmer z polovice ihriska, zachránilo ho brvno. Sám to vtedy vtipne glosoval, že ak by to skončilo v bráne, v Slovane by asi definitívne skončil…
Stal sa však pravý opak, postupne sa naštartovala jeho kariéra. V Slovane sa vypracoval na oporu mužstva, dokonca sa začal vnímať ako jeho najväčšia osobnosť. To však bolo do veľkej miery spôsobené tým, že bol jediný Slovák na ihrisku, čiže mal vo verejnosti i médiách privilegovanú pozíciu. Nebude sa predsa siahať na to posledné slovenské, čo v belasom zostalo…
Preto sa prehliadali aj jeho slabiny a chyby, skôr sa vypichovali len dobré veci. Ako príklad slúži to, že pomaly jemu sa pripisuje najväčšia zásluha za obstojné účinkovanie Slovana v skupine Európskej ligy. Hoci ani raz si tam neudržal čisté konto a dostal za šesť zápasov až 13 gólov, čo teda nie je práve štatistika na oslavovanie.
Razom z Greifa spravili dvojku v reprezentácii a pomaly niektorí z neho aj jednotku chceli mať… V národnom drese sa však ukázalo, čo bolo viditeľné (ale mnohými prehliadané) už na pohárovej scéne, že na čiare je síce výborný, ale riešenie centrovaných lôpt mu robí značný problém. Aj preto vďaka, že v baráži proti ostrovným súperom chytal Marek Rodák…
To sú aj veci, ktoré sa v našej lige ťažko naučí, pretože proti Slovanu sa útoční minimálne. Jednoznačne preto potrebuje ísť do lepšej súťaže, kde bude viac preverený a získa tak lepšie ostrohy.
Už v druhom prestupovom okne za sebou sa zo Slovana nedostal, čo je na neprospech klubu aj hráča. Na jednej strane je síce pekné, že bratislavský klub si háji svoje záujmy a nepredáva bezhlavo, čo schvaľujeme a oceňujeme. Na druhej strane si však dovolíme tvrdiť, že ideálny čas na prestup Greifa už prepásli.
V lete sa najviac hovorilo o záujme Unionu Berlín a spomínali sa sumy 1,2 či dokonca až 2 milióny eur. Ak naozaj ponúkol bundesligista na drevo takúto sumu, tak ju mal Slovan prijať a ešte aj urýchlene dopraviť hráča do nemeckej metropoly, aby sa nič nepokazilo. Treba si totiž povedať, že za slovenského brankára zo slovenskej ligy a v čase pandemickej neistoty ťažko dostanete viac. Nehovoriac o tom, že vtedy východoberlínsky klub kompletne menil obsadenie v bráne, čiže Greif by aj mal celkom dobrú šancu chytať, keďže v tej chvíli nemali zabehnutú jednotku.
Vo futbalovom svete je pri prestupoch veľmi dôležitá aj národnosť, pričom tá slovenská dvere stále neotvára. A tým dupľom ich neotvára meno klubu ŠK Slovan Bratislava. Alebo máte pocit, že sa o hráčov v belasom v zahraničí trhajú?
Dlhodobo sú najlepší brankári poľskej Ekstraklasy Slováci, ale na odbyt idú výrazne viac poľskí brankári. Napr. Legia Varšava nedávno predala vtedy 20-ročného brankára Radoslawa Majeckého za 7 miliónov eur do Monaka, a to nebol ani reprezentant. Je to spôsobené tým, že poľským brankárom urobil vo svete skvelé meno Jerzy Dudek, pričom to podporili po ňom ďalší a už sa to rozbehlo. Teraz má Poľsko snáď v každej top lige hneď niekoľko zástupcov. Lepší príklad z našich končín o vplyve národnosti na prestupy ťažko nájsť.
V Slovane si musia uvedomiť, kde sa na prestupovom trhu nachádzajú a aké je ich postavenie v Európe. Keby tomu tak bolo, Greifa by už speňažili v lete. A keby im ten urobil dobré meno v Nemecku, mohli o niečo jasnejšie svietiť na futbalovej mape Európy.
Tento zimný príbeh o Malorke iba podčiarkol fakt, že niečo zhnité je v štáte belasom. Vo fungujúcom klube by to určite nezašlo tak ďaleko, že obe strany sa nevedia spojiť a chlapsky si to vydiskutovať. A namiesto toho si budú vymieňať názory na sociálnych sieťach, na čom sa „zabáva“ celé Slovensko a Španielsko sa nás pozerá ešte viac ako na futbalových neandertálcov. V normálne fungujúcom klube by to bolo dávno vyriešené v prospech všetkých strán.
Slovan nepotrebuje Greifa, aby získal titul. Získal by ho aj so Šullom, Ružinským, Trnovským, Chudíkom či iným dorastencom medzi žrďami. Takú má v našej lige (na škodu veci) prevahu. Skôr by si nemal kaziť meno v Európe na diplomatickom poli takým štýlom, ako mu to „ide“ na ihrisku každé leto v pohároch…
Greifa teraz nemôžu posadiť na lavičku, lebo by strácal hodnotu. Tiež však nie je dobré mať v kádri hráča, ktorý už nechcel byť v klube. Proste začarovaný kruh, ale za to si v Slovane môžu sami.
Nám nezostáva nič iné, len opäť dúfať (koľký raz už?), že sa konečne v tomto klube poučia na vlastných chybách. Onedlho totiž príde deň, keď sa bude predávať najväčší slovenský útočnícky talent ostatných rokov (David Strelec), pričom v jeho prípade by náš futbal viac pocítil zlyhanie pri prestupe. Kvalitných brankárov máme veľa, útočníkov minimum.
