Sympatické výkony aj negatívny rekord: Slovensko zrejme čaká skupina smrti
Slovenská hokejová 20-ka síce katastrofálne výkony spred roka na MS nezopakovala, ale aj tak sa postarala o nepríjemný zápis do histórie. Verme, že investícia do mladších hráčov sa vráti.
Komentár Filipa Chudého
Na prelome rokov púta tradične pozornosť hokejový šampionát juniorov, pričom ako zvyčajne skončil pre Slovensko vo štvrťfinále. Súčasný systém turnaja sa používa od MS 2014, predtým postupovali zo skupiny len traja, ale iba raz sa stalo, že Slováci sa dostali ďalej. To keď sme na MS 2015 v boji o semifinále vyradili Čechov a nakoniec získali senzačný bronz. Inak naše štvrťfinálové prehry boli chronologicky v pomere 0:6, 0:6, 3:8, 2:3 (všetky Švédsko), 3:8 (Rusko), 1:6 (Kanada) a teraz 2:5 od Američanov.
Keď si k tomu pripočítame fakt, že iba raz za ten čas naši hokejisti obsadili v základnej skupine lepšie ako štvrté miesto (tretie na bronzových MS 2015) a iba dvakrát získali viac ako štyri body (po šesť bodov na MS 2015 a 2018), dopadli MS 2021 pre nás vlastne po starom. Čiže splnená povinnosť, ale nič viac! Mimochodom, to výsledkovo jediné vyrovnané štvrťfinále (2:3 so Švédskom) bolo na MS 2018, keď sme vyhrali v skupine viac ako ten jeden povestný zápas. Evidentne to niečo naznačuje…
Inak je to už dlhé roky obohratá pesnička. Slovenskí mladíci idú na turnaj vyhrať predovšetkým jeden zápas v základnej skupine, a to proti papierovo najslabšiemu súperovi, aby sa zachránili. Dobrou správou je však to, že osemkrát za sebou to dokázali, čo nebude náhoda a zaslúži si to vlastne pochvalu. Postupne na našom štíte skončili Nemecko (dvakrát), Bielorusko, Lotyšsko, Dánsko, Kazachstan (dvakrát) a teraz Švajčiarsko. Hoci v poslednom prípade o záchranu nešlo.
Pred týmto šampionátom boli podľa papierových prognóz najslabšími mužstvami Slovensko, Švajčiarsko a Rakúsko. Nikto sa na to nemôže hnevať a ani protestovať, veď turnaj pravdivosť prognóz nakoniec potvrdil. Nosným ročníkom na týchto MS bol 2001, čiže ten, ktorý Slovensko pripravil o „áčko“ na MS do 18 rokov 2019. Vtedy Slováci nestačili v priamom boji o záchranu práve na Švajčiarov. Pre zaujímavosť, Nemci vtedy bez straty bodu rozbili konkurenciu v „béčku“, čím naznačili, že im vyrastajú zaujímavé talenty. Rakúšania hrali vtedy v „céčku“ a nedokázali z neho postúpiť, keďže ich prevýšili Japonci.
Treba to povedať otvorene, po tom, čo ukázala, resp. vlastne nič neukázala naša prezentácia pred rokom na šampionáte v Česku, sa fanúšikovia tohto obávali už dlhé mesiace pred ním. Našťastie, presvedčili sme sa, že korona môže aj pomôcť. Preto, keď Medzinárodná hokejová federácia v septembri zrušila turnaje nižších divízií, čo vlastne znamenalo, že nikto z „áčka“ nevypadne, slovenský hokej si mohol vydýchnuť.
Na situáciu dobre zareagovalo aj vedenie našej reprezentácie, ktoré výber hráčov výrazne omladilo. Samozrejme, keby sa hralo o záchranu, nikdy by sme nešli na tento turnaj s tak mladým mužstvom. Takto sa v nominácii objavilo až 14 hráčov, čiže väčšina kádra, ktorí nás môžu reprezentovať aj o rok, čo by mala byť naša výhoda. Na doplnenie, na tomto šampionáte sme mali 12 hráčov, ktorí zažili vypadnutie s „osemnástkou“ (Hlavaj, Latkóczy, Kňažko, Turan, Golian, Mudrák, Sojka, Mrázik, Chromiak, Jellúš, Turanský, Eliaš).
Pre nich tak mohlo byť určitou satisfakciou, keď v prvom zápase porazili Švajčiarov 1:0 a výrazne si priblížili štvrťfinále. Následne prehrali s Kanadou len 1:3 a začala sa mierna eufória. Prvé dve stretnutia nám vyšli, a to nielen výsledkovo, ale čiastočne aj herne. Hlavne treba pochváliť tímové poňatie a dobré systémové veci v defenzíve, nehovoriac o poctivej pomoci útočníkov pri obranných činnostiach. Vďaka tomu sme súperov nepúšťali do čistých šancí. Ale treba doplniť, že naša ofenzíva bola už vtedy zlá, len sme si to akoby ešte nechceli pripustiť.
Na základe okolností sme sa pred súbojom s Nemeckom stali favoritom. Predurčoval nás k tomu nielen slušný vstup do turnaja, ale hlavne fakt, že súper kvôli problémom s koronavírusom nemal k dispozícii ani tri kompletné formácie, nehovoriac o tom, že ďalší kvalitní hráči v jeho kádri absentovali. Prehra 3:4 v predĺžení je preto absolútne neprijateľná aj s odstupom niekoľkých dní, hoci získaný bod nám zabezpečil postup do vyraďovacej časti. Potvrdilo sa tak, že keď sa slovenskí hokejisti dostanú do roviny „musíš“, majú s tým problém. Preto treba ešte viac pracovať s hlavami hráčov.
Prehra 0:6 s Fínskom bola vzhľadom na priebeh ešte milosrdná, horšie však bolo to, že sa vytratili všetky pozitívne veci z úvodu turnaja. To však súvisí s tým, že Fíni boli jediní, ktorí našich hráčov na tomto turnaji naozaj dusili a boli proti nám vyslovene aktívni. Favorizované zámorské družstvá v súboji s nami hrali len toľko, koľko potrebovali.
V každom prípade dať len sedem gólov v piatich zápasoch, z toho tri výrazne oslabeným Nemcom, je veľmi slabá vizitka našej ofenzívy. Ide o nový negatívny rekord v histórii slovenskej juniorskej reprezentácie na veľkých turnajoch. Mnohí v minulosti ohŕňali nosom nad vystúpeniami pod Ernestom Bokrošom, keď sme sa podľa nich len neaktívne bránili. Páni, ale ani vtedy to nebolo tak ofenzívne zlé ako teraz!
A dovolíme si povedať, že by nás nespasil ani Maxim Čajkovič, skôr kvitujeme fakt, že tréneri sa nebáli vyhodiť potencionálnu najväčšiu ofenzívnu hviezdu. Nebolo by od veci, keby také „gule“ narástli aj kompetentným vo futbalovej reprezentácii… Ale späť k hokeju.
Na menšiu zápasovú prax hráčov a komplikovanú prípravu vyplývajúcu z epidemiologickej situácie sa nemožno vyhovárať. Veď niektoré krajiny boli na tom ešte horšie. Proste naši hráči neboli dostatočne dobrí v útočnej fáze z individuálneho a aj systémového hľadiska. Kým prvý aspekt sa dá odstrániť len dobrou dlhoročnou výchovou hráčov, druhý je už záležitosť trénerov. Ale je logické, že si zvolili prioritne poriadok v defenzíve, kde to väčšinu času fungovalo.
Konečné ôsme miesto reálne odzrkadľuje naše postavenie vo svetovom hokeji a tiež výkony na turnaji. Horšou správou je to, že sa Slovensku začína črtať skupina smrti na MS 2022, ktorá bude zrejme pre nás papierovo najťažšou od zavedenia súčasného systému. Splniť štvrťfinálovú povinnosť bude preto o niečo náročnejšie. Ak sa nič nezmení, mali by sme naraziť na dvoch semifinalistov (majster sveta a štvrtý), čo budú v každom prípade hokejové veľmoci. K tomu Švédsko, ktoré do tohto turnaja 14 rokov v skupine neprehralo, a nepríjemné Švajčiarsko. Treba preto veriť, že terajšia investícia do hráčov mladších ročníkov, sa nám o rok vráti. Potrebné okrem dobrej defenzívy však budú aj góly a psychická odolnosť hráčov zvládať tlak.
