Bez srdca, kondície a taktiky sme nuloví: Škrtel či Weiss? Iba ak s formou!
Aké zloženie majú nominácie slovenskej reprezentácie, také dosahujeme výsledky. Aj preto prežívame jedno z najhorších období v histórii. Treba povolať iba hráčov s formou a fyzickou pripravenosťou.
Komentár Filipa Chudého
Ak sme si mysleli, že horšie to byť už nemôže, slovenskí futbaloví reprezentanti nás presvedčili, že stále sa dá ísť hlbšie. Céčko Ligy národov (LN) si už prakticky vybavili. Nie každý si uvedomuje, čo to v praxi znamená. Vysvetlíme to jednoducho, spadli sme na úroveň Azerbajdžanu, Arménska, Kosova, Litvy a pod. Inak povedané, čo sme dlhé roky budovali (Weissova a neskôr Kozákova družina), čiže dobré postavenie v rebríčku, keď sme pomaly atakovali chvíľu prvý kôš a boli akoby v áčku LN, sme veľmi ľahko a rýchlo stratili.
Samozrejme, za predpokladu, že sa nestane v novembri zázrak. Čiže dve naše výhry doma proti Škótsku a v Česku. V kombinácii s tým, že Izrael získa maximálne bod, keďže rozhodujú vzájomné zápasy. Ale povedzme si na rovinu, pravdepodobnejšie je skôr to, že Nemecko aj druhýkrát vypadne z áčka LN, čím by možno opäť prišlo k jej o reorganizácii, čo nás zachránilo vlastne už minule. Vtedy sme však vypadli z elitnej 24-ky, kým teraz je to už 32-ka.
Pritom stačilo málo, len si udržať dvojgólové vedenie doma proti Izraelu. Ešte aj tá remíza by nás držala v reálnej hre o záchranu, ale keď padať, tak vo veľkom štýle… Izraelčania však vyhrali zaslúžene, lebo boli lepší. Tu sa však skôr hodí konštatovanie, že to my sme boli horší, ba až slabí, preto nás súper tak prehrával. Keby sme podali normálny výkon, Izrael nemá šancu.
Všetko sa to odvíja od nominácií. Aké sú, také máme aj výsledky. Ak budú tréneri pozývať hráčov bez hernej vyťaženosti, fyzickej kondície a pomaly aj bez klubu, potom nemožno čakať nič iné. Futbal na tejto úrovni sa nedá hrať bez dostatočnej prípravy. A neobstojí argument, že vraj nemáme iných, lebo to je klamstvo. Slovenský futbal má desiatky hráčov, ktorí hrávajú pravidelne aj v zahraničných ligách. Len sa netreba báť urobiť rez v kádri. Musia byť nominovaní len tí, čo hrávajú pravidelne a majú formu v kluboch. A takých vždy 23 pred každým zrazom nájdeme.
Po dvoch rokoch Hapala pri reprezentačnom kormidle sme konečne nerobili experimenty so stopérmi na krajoch obrany. Len prečo mu to trvalo pochopiť až tak dlho? Proti Izraelu sme hrali konečne aj v systéme 4-2-3-1, ktorý sa variabilne menil na 4-1-4-1, záležalo od pohybu Hamšíka. Potešujúce boli aj prvky pressingu, len problém bol v tom, že sme boli na ihrisku príliš roztiahnutí, preto sme mali viackrát problém. Nehovoriac o zbytočných stratách lôpt. Keď si to však miestami sadlo, boli to najlepšie slovenské pasáže po veľmi dlhom čase.
Chce to takticky doladiť, pretože naša hra je chaotická. Keď sa k tomu pridá nedostatočná fyzická príprava, negatívny výsledok je na svete. Nehovoriac o tom, že potrebujeme „zlých“ chlapcov do zostavy, myslené futbalovým správaním. Čiže takých, čo kopnú v súboji občas radšej do súpera ako do lopty. Kedy sme takých mali proti Izraelu, Zahavi aj Dabbur by „odleteli“ do reklamného panela už v úvodných minútach a bol by s nimi pokoj celý zápas. Potom by sa to skončilo možno aj 3:0 pre nás. Lenže my sme k nim boli dobrí, futbal im chutil a už sa to viezlo.
Čo je však najhoršie, opäť v prejave našich reprezentantov chýbalo srdce. Nebolo cítiť potrebnú energiu a chcenie stretnutie vyhrať. Slovensko vždy dosiahlo radostné výsledky len vďaka tímovému výkonu so srdcom, podporeného dobrou taktikou a fyzickou pripravenosťou hráčov, pričom výsledkový rozdiel urobilo pár kľúčových futbalistov. Teraz nemáme srdce, taktiku, fyzičku a Hamšík všetko nestíha.
Len vďaka LN máme ešte šancu postúpiť na Euro, čo negatívne zvýrazňuje fakt, ako sme si takmer istým vypadnutím o poschodie nižšie do budúcnosti zavarili. Tento slovenský výber si však nezaslúži, aby postúpil na veľký turnaj, keďže patrí prejavom medzi najhoršie v našej histórii. Lenže keď na európsky šampionát postupuje skoro každý, kto má na kontinente jedenásť futbalistov, treba to využiť.
Musíme zmobilizovať všetky sily a v novembri povolať iba hráčov s formou, fyzickou kondíciou, psychickou odolnosťou a taktickou vyspelosťou. Hlavne však tých, čo nechajú na ihrisku srdce a neprídu sa na zraz iba ukázať domov či zbierať čiarky pre prípadný výhodnejší predaj na prestupovom trhu. Kto nebude hrať mesiac pre koronu či iný problém, toho ani nevolať bez ohľadu na meno. Inak povedané, nebáť sa vymeniť aj tretinu či polovicu kádra. Ak bude mať hernú prax, potom Škrtela prosiť aj na kolenách, aby sa vrátil. Ak bude hrávať celé zápasy v Slovane, zavolať aj Weissa, lebo on má stále čo ukázať, a to aj na ihrisku…
Slovenský futbal prežíva jedno z najhorších období, pričom nutne potrebuje pozitívny impulz. Severné Írsko je hrateľný súper. Len asi ťažko môžeme očakávať, že by sme postúpili s výkonmi, aké tento rok naša reprezentácia ponúka. Možno tak jedine na penalty po nudnej bezgólovej remíze…
