Slovenský futbal je na smiech: Hanbu urobili všetci, DAC dal tomu korunu!
Zažili sme síce už veľa zlých pohárových ročníkov, ale aby štyri slovenské kluby urobili naraz v Európe hanbu, to sme tu ešte nemali. Poučíme sa konečne?
Komentár Filipa Chudého
Ak by nám niekto pred rokom ponúkol možnosť, že slovenský pohárový zástupca bude hrať európsky zápas na konci septembra, brali by sme to s radosťou. Veď ani v najhoršom sne by nám nenapadlo, čo by to v skutočnosti znamenalo. Za normálnych okolností by išlo o tretiu účasť nášho zástupcu v skupinovej fáze za sebou, lenže výrazný opak je pravdou. Neúčasť v skupine by sa ešte dala zniesť, veď ju zažívame často. No jedine vtedy, ak by sme v predkolách urobili všetko pre úspech, čo sa nestalo!
Slovenský futbal zažil jedno z najhorších vystúpení našich klubov v pohárovej Európe. Záleží už len na uhle pohľadu, či bolo z historického pohľadu úplne najhoršie. Podľa získaného koeficientu je to tretí najhorší výsledok spolu so sezónou 2012/13 (1,500). Menej sme získali len v ročníkoch 2002/03 (0,666) a 2004/05 (1,333). V nich sme však mali len troch zástupcov, kým teraz vybuchli až štyria.
Pri spätnom pohľade na výsledky si dovolíme tvrdiť, že horšie to bolo len v spomínanom ročníku 2002/03. Žiline v Lige majstrov (LM) dal stopku Bazilej (v súčte 1:4). V Pohári UEFA vtedy druholigový Senec (vyhral Slovenský pohár) nestačil na Široki Brijeg (1:5). Púchov síce preskočil Atyrau (2:0), no následne poriadne vyfasoval od Bordeaux (1:10). V roku 2014 sme v článku „10 najtrápnejších vypadnutí našich klubov z pohárovej Európy“ práve túto desiatku z dvojzápasu zaradili na prvé miesto, no dnes by to poradie vyzeralo inak. Hlavne Slovan sa v ostatných rokoch veľmi „snažil“ a Dunajská Streda sa tiež prihlásila o slovo.
Ak by sme to zobrali z pohľadu jedného zápasu, potom sedmička DAC-u v Linzi je tou najtrápnejšou prehrou v slovenskej pohárovej histórii. Barcelona síce dala Púchovu osmičku, lenže vtedy hrali proti „gumárom“ takí hráči ako Ronaldinho, Cocu, Luis Enrique, Puyol, Van Bronckhorst, Rüstü, Saviola či mladý Iniesta. Žilina dostala sedmičku od Marseille, ale to už bola skupina LM a proti nej stáli Mandanda, Azpilicueta, Heinze, Lucho González, Gignac, Valbuena, Andre Ayew… Košice prehrali 1:7 s AS Rím v zostave s Tottim, De Rossim, Riisem, Mexesom atď. Čo tým chceme povedať? Vymenujte hneď v tejto chvíli aspoň troch hráčov LASK-u…
Prehra 7:0 je najvyššou (!), aká bola v tejto pohárovej sezóne zatiaľ zaznamenaná. Žiaden futbalový trpaslík si neurobil takú hanbu, akú vyrobili hráči Dunajskej Stredy. A nespravili ju len sebe, ale celému nášmu futbalu. Veď my sme totálne na smiech! Jasný líder Fortuna ligy bez straty bodu, ktorý urobí rekord v počte siedmich víťazstiev, dostane sedmičku…
Hráči Linzu pritom nepodali žiaden extra výkon. Len sa na súpera dobre pripravili, keď ho prečítali ako šlabikár, ďalej zvolili správnu taktiku, ktorú dodržiavali. Ak by domáci mali skutočne svoj deň, mohli dať aj 15 gólov. Dunajskostredčania im totiž nekládli žiaden odpor. Že má DAC slabú obranu, to je viditeľné aj v lige, len to súperi zatiaľ nevyužívali. Linzu stačili jednoduché kombinácie smerujúce za krajných obrancov, resp. kolmice a pasy stredom, no a vždy sa dostali do šance.
Dunajská Streda týmto vystúpením zatĺkla klinec do slovenskej pohárovej rakvy. Prvýkrát v histórii môžeme skonštatovať, že až štyri kluby nám počas jedného ročníka urobili hanbu, predtým to niekto aspoň trochu zachránil.
Žilina nestačila na waleský The New Saints, ktorý predtým takmer vždy vypadával, resp. vyradil len iných trpaslíkov. Keď však tí, čo pohárovú Európu skutočne vybojovali, dostali na jar padáka, asi sa nemožno čudovať. Dorastenci ani na úroveň prvého predkola nestačia.
Ružomberok schytal trojku na pôde Servette Ženeva, pričom jeho výkon bol nulový. Ku cti Liptákom slúži, že aspoň ich tréner Haspra povie na rovinu, že sklamali. Takúto sebareflexiu ukázal z celého slovenského pohárového kvarteta snáď len on. Pritom možno povedať, že urobil v klube možno aj najviac pre úspech. Veď po minulej sezóne, keď dosiahli svoje maximum, sa stalo témou dňa skôr znižovanie nákladov. Potom sa nemožno diviť, ako to dopadlo.
Slovan je kapitola sama o sebe. DAC možno už aj ľutuje, že sa dostal prvýkrát v histórii do tretieho predkola. Pritom treba povedať, že ak by Jablonec neurobil zbytočné nevynútené chyby, skončili by sme o týždeň skôr. Dunajská Streda hrala síce vtedy pekne, ale zároveň naivne. Slovenský klub môže v pohárovej Európe dosiahnuť úspech len vtedy, pokiaľ bude hrať dobre v obrane. A zdôrazňujeme, čo hovoríme už dlhé roky, úspechom je len postup do skupiny!
Keďže Slovensko je v ostatných dňoch rekordne „pozitívne“, buďme trochu pozitívni aj my. V budúcej sezóne sa zvýši šanca slovenských klubov na prienik do skupinovej fázy. V hre totiž nebude 80, ale až 96 miesteniek. Pribudne totiž pohárová súčasť číslo 3 – Európska konferenčná liga (EKL). Všetky tri súťaže budú mať v skupinách 32 klubov. Náš majster pôjde do LM, zvyšné trio do EKL. Európska liga (EL) bude len pre prvých 15 krajín, plus sa nej bude vypadávať z LM. Nevýhodou je snáď len to, že v EKL nebude až tak veľa chuťoviek v podobe veľkoklubov, keďže tie pôjdu najprv do LM, potom do EL a do EKL sa z top krajín prebojujú mužstvá s poslednou pohárovou miestenkou.
Šanca teda pre slovenské kluby bude určite vyššia, lenže pokiaľ sa v našom domácom futbale nič zásadné nezmení, nebude sa nás to týkať. Aktuálne sme spadli až na 32. miesto v rebríčku koeficientov, keď nás aj Maďari predbehli, čo veľa napovedá.
Na toto vystúpenie slovenských klubov nemožno rýchlo zabudnúť, ako by niektorí chceli, práve naopak, treba si to poriadne vyhodnotiť. Závery ale sú viac-menej jasné. Preferovanie zahraničných hráčov na úkor domácich je hlúposť (viď Slovan a DAC). Mať mužstvo len z mladých hráčov je tiež somarina (viď Žilina). Vytváranie nepohody zo strany funkcionárov nepomáha (viď Ružomberok).
Uspeje len ten, kto si poskladá silnú slovenskú os tímu doplnenú kvalitnými legionármi na vybrané posty, pričom zastúpená bude staršia, stredná aj mladá generácia. Ďalej treba hrať poctivý futbal s pevnou obranou, čo najrýchlejším prechodom do útoku a zo schopnosťou dať gól. Čiže obojsmerný, nie iba útočný alebo obranný. Zladené (nie bezhlavé) napádanie je vítané. Na to však musia byť naše kluby aj fyzicky a kondične pripravené, čo je tiež problém. Všetko sa to odvíja od vytvorených podmienok v kluboch, ktoré sa musia zlepšiť. A ideálne by bolo, keby tak vyzerali všetky ligové celky, pretože ľahké zápasy na domácej scéne pohárovým zástupcom tiež nepomáhajú. Ak sa však nič nezmení, zvykajme si na sedmičky…
