Main Content

Ktorý slovenský guru to vymyslel? Jednoduché riešenia, ako zlepšiť ligový futbal

nedeľa, 12. júl 2020 15:44 | Autor: Filip Chudý

Vpravo Matúš Turňa (Trnava) a vľavo Rafael Ratao (Slovan)
Vpravo Matúš Turňa (Trnava) a vľavo Rafael Ratao (Slovan) | zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Fortuna liga má za sebou divoký ročník. Že všetko nebolo ideálne, ukazujú aj zlé rozhodnutia zo športového, marketingového aj rozhodcovského hľadiska. Zmeniť sa to dá jednoducho.

Komentár Filipa Chudého

Fortunaligový ročník 2019/2020 máme (ne)úspešne za sebou. Síce zostáva odohrať ešte baráže, ale to je už len umelo vytvorené divadlo, hoci zaujímavé, keďže ide o veľa. Ak by sa však išlo bez „play-off“ zápasov, bolo by to spravodlivejšie. Dlhodobá časť by mala mať rozhodujúce slovo, nie to, kto sa raz či dvakrát lepšie vyspí.

Preto sa môže teoreticky stať, že klub, ktorý hral v skupine o záchranu, získa európsku miestenku. Čo je na tom spravodlivé? Takých otázok je však po tomto ročníku viac. Končiaca sa sezóna je proste neregulárna, pretože sa počas nej umelo zmenil dohodnutý systém súťaží. Sezóna sa pritom dala dohrať v pôvodnom formáte. O tom sa však už napísalo dosť, pozrime sa na niečo iné, čo tiež veľmi neprospelo imidžu slovenského futbalu.

Pozitívne je to, že sa hralo, v horšom svetle však už vyznieva, že šitie horúcou ihlou nezaplátalo vzniknutú dieru dôstojným spôsobom. Kompetentní si proste nedali na „stehoch“ záležať. A práve pri myslení na detaily sa vždy ukáže rozdiel.

Prvou vecou, ktorá počas dohrávania sezóny udrela do očí, bolo to, že pri skladaní programu znevýhodnili lepšie postavené kluby. Vedúce trio malo síce o zápas doma navyše, lenže vyzeralo to čudne. Líder Slovan hral na pôde druhej Žiliny aj tretej Dunajskej Stredy, Žilina išla na Žitný ostrov… Ak by sa reálne hralo o titul a bodové rozdiely by boli minimálne, najlepší zápasový program by mal najhoršie umiestnený DAC!

Keď sa pozrieme k susedom, ktorí majú tiež jednokolové nadstavby, zistíme, že napr. prvá Slavia mohla spečatiť titul doma proti druhej Plzni. A doma mala aj tretiu Spartu, ktorá musela ísť aj do Plzne. Čiže to bolo presne naopak, ako na Slovensku. V Poľsku to mali ešte lepšie. Prvá Legia mala doma druhé Glivice aj tretí Vroclav. Glivice mali doma Vroclav aj štvrtú Poznaň. Tretí Vroclav mal doma štvrtého a piateho…

Ďalšou vecou, ktorá však kole oči už dlhodobo, nie iba túto sezónu, je určovanie časov zápasov. Nikto nespochybňuje to, že posledné kolá sa majú hrať v rovnakom čase. Ktorý slovenský marketingový guru však vymyslel, aby sa hrali naraz skupiny o titul aj o záchranu? A to sa tak deje už tretiu sezónu za sebou!

Keď sa opäť pozrieme k susedom, zistíme, že Poliaci skupiny o titul aj o záchranu v posledných dvoch kolách rozdelia do dvoch dní. To znamená, že jeden deň má pozornosť boj o záchranu a na druhý boje o popredné priečky. Česi tiež svoje nadstavbové skupiny nedajú hrať naraz v jeden čas. Fanúšik si teda nemusí vyberať, stihne všetko! Na Slovensku? Aby toho nebolo málo, súbežne nech sa hrá aj finále druhej ligy Dubnica nad Váhom – Banská Bystrica. A, samozrejme, nech má výhodu domáceho prostredia horšie postavený klub…

Ďalšia vec, ktorá robí rozdiel medzi súťažami, je určovanie dĺžky nadstaveného času. Keď si pozriete koniec zápasu Pohronie – Senica, zistíte, že drvivú väčšinu času sa tam len ležalo na trávniku. A profesionálny rozhodca Filip Glova? Nadstavil len dve minúty, z nich bola lopta v hre iba 28 sekúnd, ale to aj tak nezohľadnil a odpískal koniec. Tým nechceme povedať, že takto ovplyvnil boj o záchranu, len poukazujeme na to, že slovenskí rozhodcovia už dlhodobo radšej rýchlo odpískajú koniec, ako by mali nadstaviť v dôležitom zápase 4-5 minút a aj viac.

Na túto skutočnosť sme upozornili už v úvode tejto sezóny, a to v spojitosti s tým, ako Slovan dobačoval v oboch nadstavených časoch proti Sutjeske Nikšič, pričom niekoľko dní predtým v prípravnom zápase Slovan – Slavia rozhodca radšej rýchlo odpískal koniec a hráči českého majstra ho išli „zožrať“, lebo niečo také asi ešte ani nezažili.

To je taký problém začať nadstavovať normálne, ako sa to deje všade naokolo? Veď emócie z nadstaveného času sú tie najčerstvejšie, s ktorými fanúšik odchádza domov a naspäť sa vráti vtedy, keď budú vzrušujúce. Nehovoriac o tom, že slovenské kluby budú v pohárovej Európe lepšie pripravené na záverečné minúty (sekundy).

V slovenskom ligovom futbale je stále čo zlepšovať. Pritom v mnohých prípadoch naozaj ani nejde o otázku financií, len správnych rozhodnutí. Určenie poradia a termínov zápasov, či dĺžky nadstaveného času naozaj nič nestojí. No správne riešenie môže priniesť nové zdroje. Aj na takéto veci treba v novom ročníku myslieť, aby bol lepší ako tento. Hoci, to by nemalo byť až tak ťažké…