Hokej stojí na križovatke: Jedným smerom by bol Šatan ako prezident zbytočný
V slovenskom hokeji to vrie čoraz viac. Hlasy oponentov silnejú, padla prvá veľká hlava, no nemožno vylúčiť, že padne aj Šatanova. Čaká nás horúce obdobie.
Komentár Filipa Chudého
Pred mesiacom sme na týchto riadkoch upriamili pozornosť na to, že slovenský hokej treba reštartovať aj za cenu toho, že Tipsport liga padne. Už vtedy sa totiž začali ozývať hlasy, ktoré aktuálne zosilneli a dovolíme si povedať, že ich bude čoraz hlasnejšie počuť až do kongresu hokejového zväzu, kde by sa malo rozhodnúť o zisku z domácich MS, ba možno prídu na pretras aj personálne otázky…
V každom prípade to bude veľmi horúce leto v hokejovom prostredí. Otvorene sa hovorí o možnosti kolapsu extraligy, Slovenský zväz ľadového hokeja bude hľadať nového generálneho sekretára, keďže terajší najnovšie pre „únavu“ abdikoval, máme tu kauzu „hokejky“ a zväzový prezident Miroslav Šatan medzi rečou spomenul, že všetky posty na SZĽH sú v „ponuke“. Nechceme maľovať čerta na stenu, ale dá sa očakávať, že niektorá strana to naozaj neustojí. To znamená, že niekto príde o flek, alebo padne nejaký klub, možno kluby.
Onedlho to bude rok, čo je Šatan prezidentom hokejového hnutia. Kto nemá krátku pamäť, ten si isto spomenie, že už v predvolebnom boji bola silnou kartou otázka rozdelenia zisku z domáceho šampionátu. Šatan bol jednoznačne za to, že to treba použiť na rozvoj hokeja, kým oponentúra to skôr chcela „rozhádzať“ medzi kluby, čo bolo pre legendárneho kapitána majstrov sveta 2002 neakceptovateľné. Dopadlo to tak, že Šatan získal 70 % hlasov, čiže približne dve tretiny klubov sa rozhodli pre rozvoj.
Peniaze sa ešte ani nedelili a už sú jablkom sváru opäť. Ak kongres rozhodne, že sa „rozhádžu“ medzi kluby, bude vlastne zbytočné, aby Šatan zostal prezidentom SZĽH. Veď aj minulý rok pred voľbami naznačil, že pokiaľ nebudú použité na rozvoj a len sa zopakuje situácia po MS 2011, nemá záujem byť v takom prípade prezidentom.
Ono by ani nebolo problémom, ak by tie peniaze išli do klubov, problém je skôr ten, ako by tie s nimi naložili. Ak ide len o to, aby si vykryli svoje straty, ktoré si pritom spôsobili hlavne vlastnou zlou finančnou činnosťou, potom je to to isté, ako by sa hodili do Dunaja. Kto totiž nevie hospodáriť, ten pôjde skôr či neskôr opäť do mínusu. Ak by bola záruka, že vďaka umnej činnosti klubov príde k rozvoju hokeja, potom ich už kluby mali mať na účtoch. Lenže sme na Slovensku a dobre si pamätáme, ako to dopadlo po MS 2011.
Možno sa to profesionálnym klubov nebude páčiť, ale zväz tu nie je na to, aby ich dotoval. On sa má starať o rozvoj hokeja, dodržiavanie predpisov a odbornú pomoc pre kluby, čo sa snaží robiť, len s tými predpismi mu to nie vždy vyšlo…
Kluby Tipsport ligy tvrdia, že by mali dostať náhradu od štátu, keďže on im znemožnil sezónu dohrať a nemohli tak mať zisky z play-off. Pri všetkej úcte k nim, mali by si najprv pozrieť časovú os, aby nešírili bludy. Štát im nič nezrušil, sami rozhodli o tom, že sezónu zabalia! Odhlasovali si to v stredu 11. marca. Vtedy iba druhý deň platil v tom čase „len“ dvojtýždňový zákaz podujatí. Dokonca nebol ešte vyhlásený ani núdzový stav. A že sa sezóna dohrať dala, ak by bola naozaj veľká vôľa, ukazujú od tohto víkendu futbal či hokejbal. S klubmi možno súhlasiť len v tom, že štát by mal pomôcť profesionálnemu športu, ale nemôžu tvrdiť, že nedohrali kvôli opatreniam štátu…
Skôr sa treba zamyslieť nad tým, prečo už 10 rokov neexistuje z extraligy priamy zostup, pričom aj predtým býval skôr výnimočne. Naposledy tak bolo v sezóne 2009/10, keď sa súťaž zužovala a dole „leteli“ Spišiaci a Liptáci. Ak by sa kluby každoročne obmieňali, zostupovali by tie finančne najslabšie, ktoré by sa mohli v nižšej súťaži prebrať späť k životu a extraliga by získala impulz v podobe nováčikov. Ale nie, na Slovensku sa opäť zatvorila možnosť vypadnutia, veď prečo opäť nevyžiť možnosť zakryť vlastnú neschopnosť…
Hokejová verejnosť sa čuduje, že ako je možné, že Michalovce zbroja. Asi to bude tým, že ide o finančne zdravý klub, ktorý neťahá dlhé roky pred sebou problémy, ktoré by hasil len tým, že sa „nedá“ vypadnúť. Pritom vypadnutie klubom môže pomôcť, lebo príde k potrebným zmenám. A tu zrejme narážame na ďalší problém, veď niektorí funkcionári sa asi boja, že by prišli o miesto…
Slovenský hokej stojí na vstupe do okružnej križovatky, pričom sa musí rozhodnúť, ktorým smerom sa vyberie. Buď pôjde rovno v smere rozvoja, aby sa niekedy vrátil na popredné pozície vo svetovom hokeji, ale za jazdy tiež môže niekto vypadnúť. Môže tiež odbočiť formou nejakého kompromisu pri delení peňazí, ale potom treba počítať s tým, že táto cesta bude do vysnívaného cieľa dlhšia, resp. vôbec nemusíme trafiť smer.
Treťou možnosťou je to, že prejde po úplne celom „kruháči“ a pôjde späť po ceste, ktorou prišiel. Ale potom treba počítať s tým, že svet nám ujde ešte viac a profesionálnym klubom len prelepíme ranu, ktorá aj tak bude ďalej hnisať. A v takom prípade by Šatan ako prezident bol naozaj zbytočný. Čo by si mal slovenský hokej zvoliť? To ste si mohli prečítať už v prvej vete tohto komentára.
