(Ne)zaslúžené K.O. pre Manchester City: Arabskí chlapci sa chceli len hrať…
Futbalový svet zamestnáva správa o tom, že jeden z najlepších klubov súčasnosti nebude môcť hrať najprestížnejšiu súťaž. Ak však niekto podvádza, musí byť potrestaný!
Komentár Filipa Chudého
Futbaloví fanúšikovia sa dočkali. Tí na Slovensku začiatku jarnej časti Fortuna ligy a tí na celom svete konca dlhej zimnej prestávky v európskych pohárových súťažiach. Tesne pred jarnými bojmi v Lige majstrov však uzrela svetlo sveta správa, na ktorú dlhé roky čakala skupina fanúšikov volajúcich po finančnej férovosti vo svete futbalu.
Predstavitelia UEFA klepli Manchesteru City po prstoch, resp. tomuto klubu udelili rovno K.O. medzi oči. Lebo dvojročný zákaz účasti v pohárovej Európe ním je. Hlavnou ambíciou aktuálneho anglického majstra je totiž byť najlepší klub na svete, lenže pokiaľ nevyhráte Ligu majstrov, na tento honor nemáte žiaden nárok. Vyhrať Premier League je síce pekné, ale oproti milionárskej súťaži je to nič, pretože v nej čelíte najlepším klubov z Európy a nie iba z jednej krajiny.
Svet sa mení a platí to aj pre svet futbalu. Kým v minulosti v jednotlivých krajinách dominovali domáci, pričom myslíme hráčov aj majiteľov, postupom rokov sa začala globalizácia. V jednotlivých kluboch stúpal počet legionárov a aj kluby prechádzajú do zahraničných rúk. Mimochodom, tento trend dorazil aj na Slovensko, hoci z toho nadšení všeobecne nie sme.
Dalo by sa povedať, že to v v roku 2003 odštartoval Roman Abramovič. Ruský boháč síce kúpil tradičný klub, no až jeho peniaze urobili z Chelsey Londýn popredný európsky klub. Futbalovo konzervatívne Anglicko síce nebolo najprv nadšené, ale situácia sa dostala tak ďaleko, že dnes už pomaly ťažko nájdete anglických majiteľov v Premier League. A keby len tam. Aj v Taliansku skončili časy Berlusconiho a spol., vo Francúzsku majú rovno v hlavnom meste katarských šejkov. Z top líg si domáci vplyv udržujú len Španieli a Nemci.
No kým Abramovičove nákupy ešte ako-tak prešli, arabskí majitelia, ktorí v roku 2008 kúpili Manchester City, to začali od začiatku riadne preháňať. Aj preto UEFA v septembri 2009 schválila zavedenie finančnej fair-play. Jej cieľom je zabrániť tomu, aby profesionálne futbalové kluby míňali viac, než je ich zárobok. Tým by sa nemali dostať do finančných problémov, ktoré by mohli ohroziť ich dlhodobé prežitie. Nehovoriac o tom, že v roku 2011 prišli na scénu Katarčania s Parížom Saint-Germain, pričom každý vie, ako sa prestupový trh za ostatné roky zbláznil…
Zbohatlíkovi však ťažko vysvetlíte, že nákupy v stovkách miliónov eur počas pomaly každého prestupového obdobia nie sú normálne. Lebo pre neho je to asi také, ako pre bežného Slováka nákupy na nedeľný obed v desiatkach eur. On má proste svoju hračku (futbalový klub), s ktorou sa chce hrať.
Potom sa už len hľadajú cestičky, ako pravidlá obchádzať. Svet doteraz krúti hlavou, ako sa vlastne akoby sám Neymar vykúpil zo zmluvy v Barcelone a do Paríža teda išiel kvázi ako voľný hráč. Teraz UEFA oznámi, že prišla na to, ako mal Man City podvádzať. Jednoducho vysvetlené, šejkovia vraj mali dať veľké peniaze bielym koníkom, ktoré mali akože klub sponzorovať, čiže sa to malo rátať ako príjem klubu, ktorý tak vyrovnával výdavky, aby sa splnilo finančné fair-play. Samozrejme, všetko to ešte musí potvrdiť Športový arbitrážny súd v Lausanne, lebo anglický majster sa cíti zrejme ako nevinný.
Až daný súd dá teda definitívu v tomto prípade. Ak však funkcionári City podvádzali, potom si trest klub zaslúži. Pre nich je pokuta 30 miliónov eur (tú dostali k dvojročnému zákazu) naozaj ako asi pre bežného Slováka zopár eur. Preto by bolo smiešne, ak by im dali napr. „len“ pokutu 300 miliónov a nevylúčili ich z Ligy majstrov. Ak chcete reálne niekoho potrestať, musíte mu zobrať to, čo mu bude chýbať. A keďže im peniaze evidentne nechýbajú, potom nech prídu o možnosť vyhrať ušatú trofej, čo je vec, ktorú si musíte vybojovať. Nedá sa kúpiť, preto je taká vzácna.
