Main Content

Je Lobotka drahší ako Škriniar, a Dubovský menej ako Šporar?

nedeľa, 26. január 2020 14:41 | Autor: Filip Chudý

Stanislav Lobotka, Milan Škriniar
Stanislav Lobotka, Milan Škriniar | zdroj: TASR

V slovenskom futbale sa hovorí o rekordných prestupoch, ale skutočnosť môže byť úplne iná. Koľko hráči stoja a čo je vlastne viac?

Komentár Filipa Chudého

V ostatných dňoch boli ohlásené zo slovenského pohľadu dva historické prestupy. Podľa správ sme mali zaznamenať najdrahší transfer slovenského futbalistu a tiež najdrahší prestup z našej ligy. Ako sme však svedkami aj pri svetových rebríčkoch, prestupová cena, mediálna cena a v konečnom dôsledku hlavne skutočná cena a zisk sú úplne odlišné veličiny.

Pri Lobotkovom prestupe zo Celty Vigo do SSC Neapol sa uvádzalo viacero súm, pričom ani jedna nie je oficiálna a navyše v žiadnom prípade nebude konečná. Na Slovensku sa hovorilo, že by to malo byť 27 miliónov eur s bonusmi, preto by to mal (údajne) byť náš najdrahší prestup.

Ale kde je napísané, že bonusy sa v budúcnosti aktivujú? Väčšinou ide v nich o to, či sa nový klub kvalifikuje do európskych súťaží, či získa nejaké trofeje, či odohrá futbalista určitý počet duelov a pod. Lenže nič z tohto sa ešte nestalo a stať sa ani nemusí. Preto ak Neapol nepoložil vo Vigu 27 miliónov eur na drevo, daný transfer (ešte) nemá takú hodnotu a nikdy mať nemusí.

Navyše si treba uvedomiť ešte jednu vec. Obľúbenou položkou v zmluvách medzi klubmi je percentuálny podiel z ďalšieho predaja. Ani táto položka sa nemusí nikdy aktivovať, no tiež môže priniesť predchádzajúcemu zamestnávateľovi hráča aj nezanedbateľný príjem.

Pri prestupe Škriniara do Interu Miláno sa hovorilo, že stál 23, resp. 25 miliónov eur s bonusmi. Takže by mal byť (zrejme) aktuálne druhým najdrahším slovenským prestupom. Lenže čo ak ho niekto naozaj kúpi za povedzme 60 miliónov eur? Nemali by mu potom náhodou patriť prvé dve miesta slovenských top prestupov? Veď ak by Sampdoria mala dostať čo i len 10 % z ďalšieho predaja, Inter by potom za jeho prestup musel poslať do Janova ďalších 6 miliónov eur, čo by už bolo v súčte viac ako za Lobotku.

Bolo by však veľmi povrchné, ak by sme porovnávali prestupy tak, že 27 je viac ako 25 miliónov. Ak by sa predávalo v rovnaký deň, potom to platí, no ak tie transfery od seba delia roky, potom v skutočnosti môže byť viac 25 ako 27 miliónov. Myslíme samozrejme na infláciu a v ostatných rokoch sa k tomu pridala aj akási „futbalová inflácia“, ktorá priniesla šialené prestupové sumy aj za priemerných hráčov.

Pre zaujímavosť, podľa inflačnej kalkulačky na stránke INEKO, sa 25 miliónov eur z roku 2017 (vtedy išiel Škriniar do Interu) aktuálne rovná podľa odhadu sume vyše 27,5 milióna eur. No ani to sa nechytá pri inflačnom prepočte na Vratislava Greška. Pretože 21,5 milióna eur z roku 2002, je podľa kalkulačného odhadu teraz takmer 36 miliónov eur. Nehovoriac o tom, že na začiatku tisícročia nebol prestupový trh až tak šialený, ako je dnes.

A v roku 1993 tým dupľom nie. Preto 104 miliónov Sk, ktoré mal Real Madrid zaplatiť Slovanu za Petra Dubovského, čo by bolo dnes 11,8 milióna eur, je tiež suma, ktorá bude v slovenskom futbale ešte dlho rezonovať. Keď však nakupuje Real v dnešných časoch, takú sumu má hneď minimálne len ako prirážku, že ide o kráľovský klub… Nehovoriac o tom, že v dnešných časoch by Real o hráča Slovana bohužiaľ ani nezakopol.

Kvantum strelených gólov v našej najvyššej súťaži (vtedy federálnej) totiž nemá taký cveng ako kedysi. Preto aj 6 miliónov eur (s prípadnými bonusmi 7) je vlastne asi maximum, čo Slovan za Šporara mohol dostať. Mal sa tým prekonať Bénesov prestup do Mönchengladbachu, hoci v roku 2016 hráčov agent vtedy otvorene povedal, „že je to výrazne viac ako 5 - 5,5 milióna eur“. Tak sa v tom vyznajte…

Nebudeme robiť rozhodcu, že či bol drahší prestup Šporara alebo Bénesa, lebo to by sme museli vidieť zmluvy a faktúry v oboch prípadoch, aby sme to rozlúskli. Belasí však na svojej stránke napísali článok s nadpisom „Slovan zrealizoval najväčší prestup v histórii Slovenska“. Čo by však na to povedala najväčšia novodobá legenda klubu, ktorá prestúpila z Tehelného poľa už počas samostatnosti rovno do najlepšieho klubu sveta, sa však už bohužiaľ nedozvieme. Ak sa však preferuje legionár namiesto klubovej ikony s cieľom dosiahnuť pozornosť, je to minimálne smutné.

Mnohí agenti a manažéri však chcú, aby pri nich svietilo, že oni urobili najväčší prestup, hoci realita môže byť iná. Skutočné hodnoty transferov sa však verejnosť aj tak nedozvie. Navyše sú neprehľadné, lebo prestupová suma, bonusy, percentá z ďalšieho predaja, marketingové otázky, provízie sprostredkovateľom atď. Bežnému fanúšikovi je však navyše jedno, koľko hráč stál, najdôležitejšie je to, ako bude hrať. Pretože honor najdrahší v histórií aj tak nikomu na ihrisku ešte nepomohol.

Náš youtubeOdoberať