Buďme radi, že sa Slovensko so šťastím zachránilo: Horší na MS zatiaľ nie sú
Hoci sa slovenská hokejová reprezentácia do 20 rokov zachránila hneď po prvom zápase, zatiaľ sa na MS prezentovala skôr v negatívnom svetle.
Komentár Filipa Chudého
Prelom rokov už tradične patrí aj hokejovým majstrovstvám sveta do 20 rokov. Zvolen a Banská Bystrica hostili hneď tie prvé v roku 1977, na slovenskom území sa hralo aj v roku 1987 (Piešťany, Topoľčany, Trenčín, Nitra). Aj preto sú tie aktuálne predsa len o niečo výnimočnejšie, keďže pre Slovákov ide prakticky po 33 rokoch akoby o domáci šampionát. Veď dejiskami sú Ostrava a Třinec, kam to má výrazná časť Slovenska bližšie ako do Košíc, kde hrali Slováci tento rok svoju skupinu seniorských MS.
Naozaj sa nestáva často, aby sme mali na tomto šampionáte výhodu domáceho prostredia. Česko síce hostilo MS aj v rokoch 2002 a 2008, ale Pardubice, Liberec a Hradec Králové nám nie sú tak blízke ako Moravskosliezsky kraj. Ten hostil MS aj v roku 1994 (Ostrava, Frýdek-Místek), ale vtedy sme boli ešte v „céčku“. Do „áčka“ sme sa dostali až vďaka jeho rozšíreniu na desať účastníckych krajín v roku 1996, no a odvtedy sa v ňom držíme zubami-nechtami.
Aj keď občas motyka vystrelí a slovenskí mladíci na tomto šampionáte uspejú a dostanú sa do semifinále (1999, 2009, 2015), realita je proste taká, že takmer každý rok treba vyhrať jeden kľúčový duel, aby sa nevypadlo. Rovnaké to bolo aj teraz, pričom to prišlo hneď na úvod proti Kazachstanu.
Po prvej tretine turnaja navyše vidíme, že stretnutie proti Kazachom bolo ešte kľúčovejšie, než by nám pred týždňom napadlo. Na základe doterajších výkonom a výsledkov jednotlivých reprezentácií totiž môžeme s pokojom konštatovať, že Slovensko a Kazachstan sú do týchto chvíľ dva rovnocenne najslabšie výbery na turnaji. A zrejme sa nebudeme mýliť ak povieme, že sa v tomto súboji rozhodlo o zostupujúcom. Veď kto si myslí, že hocikto z B-skupiny, kde mal v čase písania týchto riadkov každý po tri body, vypadne do „béčka“ na úkor posledného z A-skupiny?
Buďme radi, že mladí Slováci Kazachstan s veľkou dávkou šťastia porazili. V žiadnom prípade totiž neboli lepší. To sme boli pred rokom, keď im „bokrošovci“ naložili v podobne dôležitom stretnutí 11:2. Teraz to bol čisto zápas viac-menej len o náhode, kto dá ten víťazný gól. Viackrát sme si koledovali, aby padol do našej bránky, ale našťastie chlapci z Ázie boli nemohúci v zakončení a v rozhodujúcom momente nám ešte aj prihrali na gól (teč obrancu) do odkrytej brány.
Záchranu sme si teda vybavili hneď na prvý šup. Dúfali sme preto, že chlapci sa uvoľnia v hlavách, ktorá slovenským športovcom a hokejistom zvlášť často spôsobuje problémy, čím budú konkurencieschopní a hlavne výsledkovo úspešní. Lenže zápas s Fínskom nás vyviedol z omylu. Fíni nemajú k dispozícii ani zďaleka svoj najlepší výber, veď aj Kakko by za nich mohol hrať, lenže aj tak nám dali bez problémov osmičku. A to môžeme byť radi, že v tretej tretine skôr mysleli na zvyšok turnaja, čím nás ušetrili od dvojcifernej nakladačky.
A hoci sú v profesionálnom športe najdôležitejšie výsledky, ešte viac ako prehra 1:8 zaráža niečo iné. Mladí Slováci majú problémy v úplne elementárnych veciach, ako sú napr. prihrávky, taktické myslenie, korčuľovanie a pod. Pri všetkej úcte, toto všetko už musia hráči v tomto veku ovládať, seniorskí tréneri by mali len dolaďovať herné detaily, nie riešiť základy. Pritom proti Kazachstanu to bolo z našej strany možno ešte aj herne horšie ako proti Fínom.
V tomto reprezentačnom výbere do 20 rokov sa zatiaľ neukázal ani jeden hráč, o ktorom by sme mohli povedať, že by si zaslúžil hneď šancu aj v A-mužstve Slovenska, o dobrom angažmáne ani nehovoriac.
Ešte však odohráme tri zápasy, v ktorých sa môže dojem zo slovenského vystúpenia na tomto turnaji zlepšiť, veď horšie to snáď byť už ani nemôže, keďže nevypadneme. Ak to však zostane v rovine, že sme vyhrali so šťastím len jeden duel, potom to bude najhoršie vystúpenie Slovákov na MS do 20 rokov za dlhé roky, ba možno aj v histórii. V minulosti sme už síce dvakrát boli aj na 9. mieste (1998, 2000), ale vtedy sme boli aspoň konkurencieschopní a nedostávali debakle. Neskôr nás zachránil extraligový projekt 20-ky. Teraz to po 12 rokoch skúšame bez neho, no a zatiaľ sa zdá, že to bol krok vedľa, keďže seniorský hokej naši reprezentanti takmer vôbec nehrajú. Vďaka projektu sme mali aspoň niektoré nedostatky odstránené, kým teraz aj na ne trpíme.
