Main Content

Zaslúžený kvalifikačný neúspech: Euru 2020 ešte zbohom nedávajme, lenže…

streda, 20. november 2019 15:38 | Autor: Filip Chudý

Pavel Hapal
Pavel Hapal | zdroj: TASR

Slovenská futbalová reprezentácia nepostúpila z kvalifikácie, pretože si to nezaslúžila, keďže urobila množstvo personálnych chýb. Poučíme sa konečne?

Komentár Filipa Chudého

Kvalifikácia na Euro 2020 sa skončila pre Slovensko neúspechom. Keďže však UEFA vymyslela nový kvalifikačný systém prepojený s Ligou národov, naša reprezentácia sa stále môže na kontinentálny šampionát prebojovať. Keď to však porovnáme s minulosťou, je to zo športového hľadiska trochu pritiahnuté za vlasy, keďže 20 krajín už postúpilo a ďalších 16 je ešte v hre.

Pomaly sa zdá, že ťažšie je z takto nastaveného systému nepostúpiť, ako postúpiť. Veď zo silnejších futbalových krajín je mimo v tejto chvíli len Grécko, hoci to si nič iné za výkony v tejto kvalifikácii ani nezaslúžilo. Paradoxne, malo nakoniec veľmi podobnú výsledkovú bilanciu ako Slovensko a vo svojej skupine sa ešte aj dostalo pred Bosnu a Hercegovinu, s ktorou sa možno my budeme byť vo finále baráže o postup…

V konečnom súčte sa počíta len to, či ste postúpili, alebo nie. Preto ak sa v marci z baráže kvalifikujeme na šampionát, všetko bude akože v poriadku. No zaslúžime si vôbec postúpiť? Popravde, aktuálne skôr nie! Uvidíme, či to zmení baráž. S účastníkmi Eura sme totiž získali v kvalifikácii len jeden bod, za domácu remízu s Walesom, čo bola vlastne tiež akoby prehra. Poraziť Maďarsko a Azerbajdžan, čiže súperov zo štvrtého a piateho koša, je povinnosť. Za takéto výsledky sme si priamy postup bez debaty nezaslúžili.

V tejto kvalifikácii sme získali 54,2 % z možného počtu bodov. Keď to porovnáme s minulosťou, šesť kvalifikácii bolo z toho pohľadu lepších (MS 2010, ME 2016, MS 2006, MS 2018, ME 2000, MS 2002) a šesť horších (MS 1998, ME 2012, ME 1996, ME 2008, MS 2014, ME 2004). Môžeme teda povedať, že z hľadiska dosiahnutých výsledkov bola táto kvalifikácia pre Slovensko doslovne priemerná.

Pre zaujímavosť, Slovensko pri svojich dvoch postupoch (MS 2010, ME 2016) získalo v kvalifikačných skupinách zhodne 73,3 % možných bodov. Keď sme sa dostali do baráže MS 2006, potrebovali sme získať 63,9 % bodov. Dva roky dozadu nám baráž ušla o chlp, pričom sme získali vtedy 60 % možných bodov. Teraz teda ideme do baráže so ziskom 54,2 %. V minulosti sme po takých výsledkoch spokojní neboli a trénerské stoličky sa triasli, až to niektoré nevydržali a teraz ešte máme šancu… Aj to prináša tento nový kvalifikačný systém.

V každom prípade, Slovensko kvalitou na 24-členné Euro patrí. Do kvalifikácie sme vstupovali ako nasadené číslo 21., v nej sme boli podľa výsledkov 22., v aktuálnom rebríčku FIFA sme z európskych krajín 18., čiže tieto ukazovatele nás posúvajú do TOP 24. Nielen my, ale napr. aj Chorváti tvrdili, že máme v skupine druhé najlepšie mužstvo, čiže lepšie ako Wales, preto je neúspech, že sme za ním. Baráž nám však môže náladu vylepšiť.

Ak však do nej pôjdeme tak, ako do kvalifikačných súbojov, ťažko uspejeme. Protežovaní boli viacerí hráči, ktorí nepresvedčili a aj opakovane sklamali, lenže stále sú tam. Zaujímavé je tiež to, že Hancko, Vavro a aj ďalší nemusia v klube hrávať, aby mali miesto isté, kým napr. pri Stochovi to bola hlavná prekážka už len pri nominácii. Pritom súce krídlo potrebujeme ako soľ, nehoriac o tom, že Weissa výkonmi na trávniku nedokázal k krídiel nahradiť nikto. Alebo Mazáň je vyradený z kádra, lebo hral zle proti Paraguaju, čo je v poriadku, lenže pri takom Vavrovi a Šatkovi sa už používa iný meter…

Aj táto kvalifikácia nám ukázala, že treba stavať hráčov, čo hrávajú a sú vo forme. A nie čakať, čí tí, čo nehrávajú pomaly už rok, ba aj viac, náhodou začnú v klube zrazu nastupovať. A tiež treba robiť vyvážené nominácie, čo znamená, že každý post musí byť zdvojený. Nie že nominujeme zbytočne kvantum stopérov a centrálnych stredopoliarov, pričom polovicu z nich ani nevyužijeme. A keď potom potrebujeme hráčov na iné posty, nemá kto hrať. Preto ide na krídlo Bero, na kraj obrany Šatka a Valjent, na hrot útoku Duda…

Ale toto sú veci, ktoré nám už minulosť x-krát ukázala, len stále sme sa evidentne z našich predchádzajúcich omylov a neúspechov nepoučili a preto sme pridali teraz ďalší. Súčasná reprezentácia má ten luxus, že dostala ešte jeden opravný pokus. Podobný dostal v lete tohto roka po prepadáku so Sutjeskou aj Slovan. A využil ho, pretože urobil zmeny v hernom prejave a začal hrať pragmaticky. Čiže tak, ako sa zrodili všetky úspechy slovenského futbalu.

Ak chce uspieť aj národný tím, musí sa tiež niečo zmeniť, veď pod Hapalom sme prakticky neodohrali ešte dva dobré zápasy za sebou, lebo kombináciu Jordánsko, Azerbajdžan nemožno brať vážne. A v baráži musíme vyradiť dvoch súperov za päť dní. Slovenskej verejnosti je jedno, kto bude na lavičke, ona sa chce tešiť z úspechu a nie smútiť po sklamaní. Preto je len otázka, či reprezentačný tréner Pavel Hapal bude schopný vykonať potrebné zmeny, ktoré nás priblížia k postupu. Ak by sme pokračovali ďalej v kvalifikačnom predstavení, zbohom Euro 2020!

Náš youtubeOdoberať