Main Content

Mohol byť mŕtvy alebo sedieť vo väzení. Miesto drog si vybral loptu. Zachránili ho šport a hudba

utorok, 23. júl 2019 10:16 | Autor: Jakub Vaverka

Lillard
Lillard | zdroj: © TASR

„Tlak? Ach. My len hráme basketbal. Tlak zažíva bezdomovec, ktorý nevie, kedy sa najbližšie naje. Tlak zažíva slobodná matka, ktorá sa snaží zaplatiť nájomné..."

"...dostávame veľa peňazí za hranie hry. Aby ste ma nepochopili zle, máme výzvy a ciele. Ale nazývať to tlakom je takmer urážkou pre obyčajných ľudí.“

Lepšie uvedenie do článku o Damianovi Lillardovi neexistuje. Presne takýto človek on je, takto rozmýšľa. 

Náročné detstvo

Oakland v Kalifornii patrí medzi americké mestá v najvyššou kriminalitou. Drogy, gangy a prostitúcia vytvárajú prostredie, ktoré je pre dospievajúcich ľudí devastujúce. Množstvo mladých sa dostane do problémov, podľahne drogám, ocitne sa vo väzení alebo umrie.

Houston Lillard vedel, do akého susedstva sa mu narodil syn. Vedel, že musí dať veľký pozor na to, na aké chodníčky sa jeho syn Damian vydá.

 „Sú tam drogy aj gangy. Otec o tom vedel veľa, vedel, ako to chodí. Vyrástol v Oaklande, mal tam priateľov a rodinu. Radil mi. Vedel som, aký život sa žije na uliciach a nechcel som byť jeho súčasťou,“ priznal Damian Lillard pre NBC Sports.

Drsné prostredie mu pomohlo v ďalšom živote. „Nebojím sa nikoho. Myslím si, že to je to najpodstatnejšie – nemám strach z ľudí. Videl som totiž, ako to funguje, videl som všetko,“ prezrádza. 

Dôležitý otec

Damian Lillard hovorí, že jeho najlepším priateľom bol odjakživa otec. Prejavoval mu podporu, chodil s ním na basketbalové zápasy, pomáhal mu v učení sa do školy.

„Je to tichý človek, ale je veľmi úprimný. Povie vám, čo musíte počuť, nie, čo chcete počuť. Bol taký vždy. Tento prístup pomohol mne aj môjmu bratovi,“ hovorí Lillard. Má aj staršieho brata, Houstona juniora.

Lillard mal šťastie, množstvo jeho rovesníkov v Oaklande otcov buď nemalo, malo ich vo väzení alebo neboli práve vzormi pre mladú generáciu. Aj keď sa manželia Lillardovci počas Damianovho dospievania rozviedli, Houston Lillard senior na rodinu nezanevrel.

Dbal o deti, venoval sa im a s bývalou manželkou Ginou udržiaval férový vzťah. „Nebolo to také zlé, pretože spolu vychádzali. Jednoducho im to nevyšlo. Žili v rovnakom meste, vídaval som ich pravidelne. Zostal som žiť s otcom, ale s mamou som bol prakticky stále,“ spomína Lillard na rozvod rodičov.

„Môj otec by ma nikdy neopustil, staral sa o nás. Aj o mojich bratrancov, prakticky o každého v rodine. Keď niekto niečo potreboval, pomohol im. To sa nikdy nezmenilo,“ povedal hráč Portlandu. 

Telocvičňa

Otec Houston Lillard dával na svojho syna a zvyšok rodiny pozor. Avšak, Oakland nebol bezpečný a Damian niekde musel tráviť voľný čas. Lillardovcom pomohli starí rodičia, kde mladík trávil veľa času.

Neďaleko domu starkých Lillardovcov je telocvičňa, o ktorú sa v tom čase staral pán Gamble. Každú nedeľu o deviatej ráno bol pred dverami malý Damian, ktorý si chcel hádzať na kôš.

„Je to šialené, je to neuveriteľné. Tento úspešný hráč je chalan, ktorého som púšťal do telocvične a zvykol mi kradnúť basketbalové lopty,“ spomínal Gamble pre Columbian.com.

Keď Lillarda a ostatné deti z palubovky poslali dospelí preč, nešiel domov. Ostal v telocvični a snažil sa od starších niečo naučiť. Nebol najvyšší, preto sa snažil stavať na svojej streľbe. V minulej sezóne ho vedenie ligy vybralo za najlepšieho strelca celej NBA.

„Nikdy sa nebál. Má bojovné srdce. Myslím to tak, že tento chlapec je fakt nebojácny. A je taký odmalička,“ komentuje svojho brata Houston Lillard junior. 

Portland ako rodina

Portland draftoval Lillarda do NBA v prvom kole z celkového šiesteho miesta v roku 2012. Prešlo sedem rokov a rodák z Oaklandu stále nezmenil dres. Aj keď ligu nikdy nevyhral.

Damian Lillard dostáva kredit za svoju lojalitu. V súčasnosti je totiž trendom odísť za úspechom do iného mužstva. „Vždy som bol takýto. Je to skupinou, ktorá je okolo mňa. Starám sa o svojich ľudí. Nikdy nebudem človekom, ktorý sa bude vyvyšovať nad okolie,“ povedal pre NBC Sports.

„Ľuďom hovorím, že sám by som nič nedokázal, aj keď tvrdia, že som nás k víťazstvám dotiahol ja. Všetko skvelé, čo sa nám podarilo, bolo kvôli nášmu tímu, nie kvôli mne,“ myslí si.

Dlho bolo preňho maximum prvého kolo play-off. V minulom ročníku Portland zlomil prekliatie a zahral si konferenčné finále proti Golden State Warriors. Warriors ale boli nad sily Lillarda a ostatných.

Pred sériou, ale neskladal zbrane. „Viete, keď sa pozriete na čísla, šanca vyhrať sériu je minimálna, ale od toho sme tu. Musíme o to hrať. Nikdy neviete, čo sa môže stať,“ povedal pred sériou pre The Times

Písmeno O a hudba

Vo futbale a v hokeji nenájdete nikoho, kto by mal na drese číslo 0. V basketbale je to ale prirodzené. Toto športovo netradičné číslo nosí aj Damian Lillard.

Lillard ale nulu neberie ako číslo, ale ako písmeno O. O je preňho v živote dôležité a pripomína mu cestu, ktorú prešiel. Na ceste do NBA totiž pôsobil v Ogdene a v Oregone, navyše pochádza z Oaklandu.

Dokonca aj jeden z albumov, ktoré Damian Lillard vydal sa volá Písmeno O. Áno, Lillard popri basketbale rapuje.

Kedysi musel čeliť kriminálnym vplyvom. Dnes je hviezdou NBA a má syna, ktorý sa volá po ňom. V Portlande je hviezda, má na konte rapové albumy a lukratívne sponzorské zmluvy s firmami ako Adidas, Hulu, Coca Cola či Panini.

Hudba mu pomohla v mladosti a pomáha mu dodnes. Ako dieťa z Oaklandu si ho v mladosti získal hip-hop. Okrem toho, rapová komunita a basketbal, predovšetkým v USA, k sebe vždy patrili.

Jeho debutový album vyšiel v roku 2016 a volal sa The Letter O, o rok neskôr vydal druhý album s názvom Confirmed. Lillard je veľmi dobrý aj vo freestyle, keď dostane hudbu, dokáže za pochodu vytvoriť text.

Tam, kde je teraz, by nikdy nebol, keby mal strach.