Main Content

Atmosféra na tribúnach svedčí o mnohom: Takýto výkon na Azerbajdžan nepostačí

sobota, 8. jún 2019 14:00 | Autor: Filip Chudý

Pavel Hapal
Pavel Hapal | zdroj: TASR

Slovenská reprezentácia odohrala zápas, po ktorom teší len výsledok. Jordánsko bolo totiž príliš slabé na to, aby sme toto víťazstvo mohli brať vážne.

Komentár Filipa Chudého

Keď niekto vyhrá medzištátny zápas 5:1, v krajine víťazov by mali jasať nadšením a oslavovať takéto víťazstvo, aké sa vidí v medzinárodnom futbale čoraz menej. Lenže ten, kto sledoval duel Slovensko – Jordánsko, toho skôr bolia oči, ako hreje pri srdci výsledok. Ten je síce najpodstatnejší a ráta sa nám do rebríčka, lenže nemôžeme si klamať a nasadzovať ružové okuliare. Ak by takto hrala slovenská reprezentácia proti čo i len trochu kvalitnému súperovi, dostane poriadnu facku.

Nechceme znevažovať jordánsky výber, ale ak je toto naozaj ich reálna sila, potom v európskej konkurencii by patrili na úplne najnižšie priečky. Veď dánsky zlepenec na rýchlo povolaných amatérov ukázal proti nám v septembri väčšiu kvalitu. Ramadán im zrejme ubral množstvo fyzických síl, inak si človek ťažko vysvetľuje fakt, že Jordánsko patrí do širšej ázijskej špičky.

Slovenskí futbalisti nehrali ideálne, v prvom polčase skôr katastrofálne, ale aj tak vyhrali o štyri góly. Takouto výhrou sa však nemôžu uspokojiť, inak sa veľmi ľahko môže zopakovať situácia, akú sme pod Hapalom zažili už dvakrát z dvoch možností. Čiže hladká domáca výhra v prvom stretnutí reprezentačného zrazu, no a v tom druhom frustrujúca prehra vonku. Spomienky na dvojzápasy Ukrajina, Česko a Maďarsko, Wales nech sú nám varovaním.

Ak by sa totiž niečo takého zopakovalo aj do tretice, môžeme pomaly začať zaháňať myšlienky o postupe na Euro 2020. V Azerbajdžane proste musíme vyhrať, no výkon proti Jordánsku by nám v Baku nestačil ani na remízu.

Znepokojujúce je hlavne to, že opäť sa v našej hre objavilo množstvo ľahkých strát lôpt, organizácia hry stagnovala a súper mal preto veľa brejkov. Hádam netreba pripomínať, že toto sú práve veci, kvôli ktorým sme prehrali v Česku a aj vo Walese. Je síce pekné snažiť sa hrať ofenzívne, ale pokiaľ je to voda na mlyn súperovi, ide už o taktickú chybu. Na postup na veľký turnaj potrebujete body a nie umelecký dojem.

Duel proti Jordánsku veľa slovenskému futbalu nedal, teda možno s výnimkou pár hráčov, ktorí si zvýšili cenu honorom reprezentant, čiže agenti ich môžu jednoduchšie a výhodnejšie predávať. Národný dres si však treba zaslúžiť, lenže taká tretina hráčov v tejto nominácii ho dostala na seba až príliš jednoducho. Musíme preto dúfať, že sa nám to v budúcnosti vráti pozitívne a nie krutým spôsobom. Bolo by totiž veľké zlé, ak by sa vrátili neplodné roky, keď neboli výsledky a ani záujem na tribúnach.

Mimochodom, počet predaných vstupeniek na duel s Jordánskom veľa naznačil. Fanúšikovia teda dali najlepšiu odpoveď na to, či výška vstupného a voľba dejiska boli správne. Malo sa hrať proste v inej časti Slovenska, kde dlhšie nevideli veľký futbal. Trnava totiž v tejto sezóne zažila množstvo oveľa väčších a významnejších stretnutí, preto ju logicky takýto duel veľmi nevzrušuje. Navyše, keby sa hralo na menšom štadióne, vyzeralo by to, že je aspoň trochu plno. Aká totiž bola atmosféra na tribúnach, taká bola aj úroveň zápasu.

Náš youtubeOdoberať