Main Content

MMA talent Ronald Paradeiser: Mojím snom je byť v svetovej TOP10

štvrtok, 14. marec 2019 10:54 | Autor: Marek Ďaďo

Ronald Paradeiser
Ronald Paradeiser | zdroj: archív Ronald Paradeiser

Ronald „Rony“ Paradeiser patrí bezpochyby medzi najnádejnejších zápasníkov našej scény. Človek, ktorý popiera názory, že MMA zápasníci sú iba hory svalov bez vysokého IQ sa okrem iného rozhovoril aj o tom, ako musí väčšina bojovníkov na Slovensku fungovať.

Máš iba 21 rokov, ale za sebou už 13 profesionálnych zápasov v oktagone. Odkedy savenuješ bojovým športom?
Od šiestich rokov som robil karate (po tom, čo ma vyhodili z futbalu) a od strednej školy sa venujem MMA v Octagon Fighting Academy. Pod ich hlavičkou som absolvoval všetky moje amatérske (zhruba 15) aj všetkých 13 profesionálnych zápasov.

Mnohí fanúšikovia ťa poznajú zo sledovanej reality show Oktagon Výzva III, kde si však bol kvôli zraneniu nútený odstúpiť ešte pred tvojím prvým zápasom. Myslíš si, že pokiaľ by ťa nelimitovalo zranenie, mal by celý „turnaj“ iného šampióna?
Som veľmi vďačný za túto skúsenosť, ale to je MMA a bolo by veľmi hypotetické sa teraz baviť o inom priebehu turnaja. Kajovi to prajem, zaslúžil si to. Cesta k skutočnému titulu ľahkej divízie nás však všetkých ešte iba čaká.

Tvoj bojový štýl priťahuje divákov, medzi ktorými si pomerne obľúbený. Myslíš, že je to aj niečím iným ako tvojimi výkonmi v oktagone?
Myslím, že to je hlavne mojimi výkonmi v klietke. To, či som mimo oktagonu obľúbený nechám na posúdenie mojim fanúšikom.

Vzhľadom k tvojmu veku sa správaš veľmi skromne a pokorne, pričom na ľudí pôsobíš ako inteligentný fighter. Myslíš si, že ľudia vo všeobecnosti odsudzujú fighterov právom?
Každý bojovník je svojský, má svoju hlavu a nikto mu do nej nevidí. Tak isto ako v iných športoch, nájdeme tam rôzne typy ľudí. Ja osobne by som ich neškatuľkoval. Veľa zahraničných bojovníkov sú vzoroví športovci a motivujú veľkú masu ľudí. U nás sa to ešte len rozbieha.

Naposledy sme ťa mohli vidieť bojovať na podujatí Oktagon 10, kde si na body zvíťazil s kolegom z Výzvy, Azizom Dauliatovom. Bolo to tvoje prvé víťazstvo na body. Hralo u teba nejakú úlohu to, že ste sa s Azizom predtým bližšie spoznali?
Nehralo to u mňa žiadnu rolu. Nejaké hecovačky medzi nami prebehli už na vile, ale v konečnom dôsledku to vôbec nezavážilo.
Nastúpil som do zápasu veľmi skoro po prekonanej zlomenine ruky a nebol som dostatočne vyspárovaný. Taktika bola, aby súper nemal vzdialenosť na kopy na telo.

Bývaš označovaný za perspektívneho zápasníka. Ako vidíš svoju budúcnosť?
V blízkej budúcnosti by som chcel získať opasok Oktagonu do 70 kilogramov a čo bude ďalej sa nechajme prekvapiť.

Čo je tvojím najväčším snom? Chceš sa jedného dňa dostať do UFC?
Určite sa vidím v niektorej zo svetových organizácii a mojím snom je byť v svetovej TOP 10.

Kto je tvojím vysnívaným protivníkom?
Vysnívaného súpera nemám. Rád zápasím s lepšími ako som ja.

Tvoj najbližší zápas bol iba nedávno oficiálne ohlásený. Začal si sa naň už pripravovať?
Už je oficiálne, že nastúpim v Košiciach na podujatí Oktagon Prime 1. Súpera zatiaľ nemám, ale v plnohodnotnej príprave na zápas som od začiatku roka, keďže som ho čakal už skôr.

S kým a kde momentálne trénuješ?
Pripravujem sa v OFA, ako na každý zápas, pod hlavným trénerom Iljom Škondričom a spolu s ostatnými trénermi ako Roman Kollár (Wrestling), Igor Daniš (Postoj), Vojto Barborík (BJJ) a silová prípravu mám s Monikou Weigertovou. Od nového roka mi pomáha v príprave Private Consulting Group, čo mi umožňuje sa viac sústrediť na tréningy.

Vieme o tebe, že okrem trénovania seba samého sa venuješ aj trénerstvu v jednej z popredných bratislavských posilňovní. Necítiš sa potom prepracovaný, respektíve dá sa to skĺbiť tak, že sa dokážeš dostatočne sústrediť na vlastnú prípravu?
Príprava na zápas vyžaduje dvojfázové tréningy, popri ktorých je potrebné zregenerovať. Samozrejme, na túto prípravu treba zarobiť aj peniaze, ktoré sú v neposlednom rade potrebné na život. Preto robím aj súkromného trénera, ale je to náročné, čo môže potvrdiť väčšina fighterov.

Je bojovník na Slovensku odkázaný na pomoc sponzorov a nezarobí na tunajšej scéne veľké peniaze (čiže si musí privyrábať) alebo ti postačujú výnosy zo zápasov?
Momentálne som závislý od pomoci sponzora a zárobkov z pozície súkromného trénera. Bez týchto peňazí by som nebol schopný absolvovať celú prípravu na zápas.

Ako vnímaš aktivitu československých bojovníkov na sociálnych sieťach. Dovolíme si povedať, že ich postovanie príspevkov je časom až otravné a repetetívne. U teba to v takom merítku nevidíme. Čím to je?
Nezakladám si môj život bojovníka na Instagrame. Je pravda, že by som sa tomu mohol venovať trošku viac, ale môj profil nikdy nebude ako leták z obchodu.

Tvoje prehry prichádzajú hlavne po submisiách, snažíš sa preto v príprave už viac orientovať aj na grappling, či BJJ?
Ako fighter sa neustále vyvíjam a v poslednej dobe ma veľmi baví wrestling. Práca na zemi mi prestáva byť cudzia, ale stále preferujem boj v postoji.

V čom vidíš svoje najväčšie prednosti?
Hlavnou prednosťou je moja výška na váhovú kategóriu, v ktorej súťažím (ľahká váha - do 70kg). Myslím, že to je aj prehľad v boji a veľká vzdialenosť, z ktorej dokážem triafať údery. Na ostatným prednostiach tvrdo makám.