Main Content

Chalani, ďakujeme! Len je smutné, že po vás to vyzerá skôr na menšiu potopu…

nedeľa, 24. február 2019 15:31 | Autor: Filip Chudý

Tomáš Hubočan a Martin Škrtel
Tomáš Hubočan a Martin Škrtel | zdroj: TASR

Slovenskú futbalovú verejnosť šokovala správa o náhlom konci tria opôr národného tímu, pričom následky toho môžu byť citeľné. Bodaj by to bolo inak!

Komentár Filipa Chudého

Necelý mesiac pred začiatkom kvalifikácie Eura 2020 prišla pre slovenskú reprezentáciu mimoriadne nepríjemná správa. Kariéru v najcennejšom drese sa rozhodli ukončiť tri jej stálice, ktoré v ostatných rokoch nastupovali v základnej zostave pravidelne. Každý z trojice Martin Škrtel, Tomáš Hubočan a Adam Nemec dopomohol k tomu, že v ostatných rokoch mohli fanúšikovia nášho národnému tímu prežívať viac radosti ako sklamaní, za čo sa im treba veľmi pekne poďakovať.

Zároveň však musíme adresovať ich smerom aj menšiu výčitku, že na ohlásenie konca si nevybrali práve ideálny termín a spôsob. Nikto im síce neberie právo na slobodné rozhodnutie, ale nemuselo prísť ako blesk z jasného neba v štýle „ja končím, vy neste následky.“ V období konca Jána Kozáka a neúspešného účinkovania v Lige národov totiž nič nenasvedčovalo tomu, teda aspoň nie verejne, že krátko pred začiatkom mimoriadne dôležitej kvalifikácie budeme musieť riešiť tento problém, pričom naň absolútne nie sme pripravení. Ale za to zas nemôžu hráči, ale skôr predchádzajúci realizačný tím, lebo veľa alternatív na riešenie tejto situácie v minulosti nepripravil. Čo bola vec, ktorú sme Kozákovi a spol. po ich konci najviac vyčítali.

Už onedlho nás čaká domáce derby proti Maďarsku a následne duel vo Walese, pričom vstup do kvalifikácie bude mimoriadne dôležitý. História nás už naučila, že pokiaľ ho nezvládneme, zajaca za chvost naháňať nevieme… Preto budeme potrebovať získať minimálne štyri body, čo však vzhľadom na nové okolnosti bude ťažké, ale nie nemožné.

Najväčším problémom bude to, ako dokážeme nahradiť dlhoročného lídra defenzívy a navyše kapitána Martina Škrtela. Pričom už teraz si dovolíme napísať, že je to vzhľadom na krátkosť času nemožná misia. Máme síce Milana Škriniara, lenže výkonmi v národnom drese ani zďaleka nepotvrdzoval mediálny status jedného akože z najdrahších stopérov sveta. Výkonmi na ihrisku bol stále v Škrtelovom tieni.

Teraz z neho musí vyjsť, pričom to bude mať o to náročnejšie, že práve na jeho plecia sa položí ťarcha celej defenzívy. A v tejto chvíli je naozaj otázne, či ju v krátkodobom horizonte unesie. To znamená, či nás to náhodou nebude stáť najbližšiu kvalifikáciu, lebo tá prebehne expresne rýchlo. Postupom rokov sa Škriniar želanou defenzívnou oporou reprezentácie zrejme stane, veď aj Škrtel a Ján Ďurica robili počas úvodných reprezentačných sezón viackrát chyby, lenže my chceme výsledky hneď. To znamená, nič iné ako postup na Euro 2020 sa neberie!

O to viac mrzí takýto Škrtelov koniec. Podľa vlastných slov ak by aj novú kvalifikáciu začal, určite by ju nedokončil, lenže marcové stretnutia proti Maďarsku a Walesu budú kľúčové, preto je škoda, že aspoň v nich sa nerozlúči. Júnový duel v Azerbajdžane musí zvládnuť hocijaká naša zostava, no a zvyšok kvalifikácie sa dohrá na jeseň budúcej sezóny, pričom dovtedy by bolo dosť času sa na to pripraviť lepšie, ako to bude teraz.

Možno sa to nezdá, ale teraz pocítime aj to, aký bol pre nás cenný Hubočan. Pretože ak by on za tejto situácie vytvoril stopérsku dvojicu so Škriniarom, bola by takmer určite silnejšia, ako bude tá marcová…

Veď aká tá môže byť? S neodskúšaným Vavrom? Človek aby sa bál, či neurobí nejakú tú „vavrovinu“, fanúšikovia Žiliny by vedeli rozprávať… So Šatkom či Gyömbérom? Obaja v spolupráci so Škriniarom najviac v reprezentácii zaujali na nočnom výjazde…S Hanckom? Nehráva a navyše nám treba riešiť aj ľavý kraj obrany. So Štetinom? To už znie lepšie, len keby hrával. S Niňajom? Zohratosť z niekdajšej 21-ky by bola, ale otázniky zostávajú.

Škriniar totiž stále potrebuje k sebe niekoho skúsenejšieho. Preto je veľká škoda, ba skôr nepochopiteľné, že stále v národnom drese nedostal šancu najlepší hráč našej ligy z minulej sezóny Boris Godál, ktorý navyše obstál aj v pohárovej Európe. A ešte smutnejšie je to, že z našej ligy za ten čas dostávali pozvánky a nominácie do širšieho kádra hráči, čo výkonnosť na reprezentáciu nemali. Tá má byť o výkonnosti, nie o veku. Lebo výsledky treba robiť stále, nie za x rokov, pričom vtedy ani prísť nemusia.

Čo sa týka hrotového útočníka, ani za Nemca nemáme typologicky rovnakú náhradu, pričom je tiež témou na úvahu, či aktuálne aspoň nejakú náhradu máme. Rozumej kvalitatívnu, lebo Nemec bol pre našu hru veľmi platný. Je pravdou, že ak už nebol v hlave nastavený na národný dres, siliť to netreba, ale minimálne na závery zápasov sa disponovaný hroťák vždy zíde.

Samozrejme, keď už vstúpime do kvalifikácie, musíme variť z toho, čo máme, len je škoda, že ingrediencií na chutné postupové jedlo je menej. Pričom spoločne verme, že aj tak nám bude chutiť, pričom sa nasýtime len tým, keď začiatkom leta 2020 budeme na najbližšom vrchole sedieť za jedným stolom s 24-člennou európskou elitou.