Bubnujme na poplach, slovenská reprezentácia potrebuje prebrať!
Prehra Slovákov na Ukrajine spôsobila, že s veľkou pravdepodobnosťou sme prišli o postup medzi európsku elitu. No horšie je to, že sa elite začíname vzďaľovať výkonnostne.
Komentár Filipa Chudého
Pred zápasom na Ukrajine sme napísali, že vo Ľvove nás čaká zrejme kľúčový zápas celej Ligy národov a prípadná prehra nám môže urobiť výrazný škrt cez rozpočet v snahe dostať sa na Euro 2020. Niekto síce môže namietať, že prečo predbiehame, veď išlo len o prvý súťažný duel v boji o najbližšie vrcholné podujatie na starom kontinente, lenže vec sa má tak, že na takých minimálne 80 percent sme si prvenstvo a tým aj postup medzi elitu v skupine LN prehrali už v úvodnom stretnutí.
Ukrajina má totiž na konte šesť bodov a my môžeme získať maximálne deväť, ale to len za predpokladu, že vyhráme všetky zvyšné zápasy. Niežeby to nebolo v silách slovenskej reprezentácie, ale tiež si treba uvedomiť, že vyhrať tri derby v sérii ľahké nie je, nehovoriac o tom, že ševčenkovci nie sú žiadni babráci. Čiže asi ťažko čakať, že už by nezískali ani bod, hlavne v situácii, keď s nimi hrajú aj remízy. Preto si v tejto chvíli radšej postavme reálnejší cieľ, ktorým bude druhé miesto. Vďaka nemu by sme nielenže nevypadli do tretej divízie LN, ale dostali by sme sa pred žrebom kvalifikácie Eura 2020 do druhého koša, čo je tiež veľmi dôležité.
Lenže ak sa chceme druhýkrát v histórii dostať na európsky šampionát, musíme predovšetkým zlepšiť našu hru a začať podávať opäť také výkony, aké nás dostali na vrcholné turnaje. Na Ukrajine sme totiž podali jeden bezkrvný výkon, aký na víťazstvo nemohol stačiť ani náhodou. Remízu sme síce mohli ukopať, keďže Ukrajinci evidentne nechali veľa síl v Česku, no možno bude táto prehra na prebratie dobrá.
Slovenská futbalová reprezentácia v tomto roku prinajlepšom stagnuje, čím skôr si to priznáme, tým lepšie pre nás. V septembrovom dvojzápase sme herne vybuchli, no náznaky tohto stavu tu boli už predtým. Maroko nás totálne prehralo, ale vraj to bolo tým, že my sme mysleli na dovolenky a oni na MS. S Holandskom sme hrali slušne len prvý polčas, v druhom sme „odišli“, preto vďaka aj za remízu. Herne vyrovnané partie s Thajskom a SAE sme zvalili na to, že v Bangkoku bolo pre nás dusno. Výhovoriek sme už použili požehnane, pritom by sme skôr mali začať riešiť, ako sa vrátiť na pozitívnu vlnu, keď celé Slovensko jasalo z výkonov národného tímu. Väčšina fanúšikov začína plným právom šomrať.
Predovšetkým sa musí na celé mužstvo vytvoriť tlak. To znamená, že tréner nemôže po zápase na Ukrajine, v ktorom sme si nedokázali vypracovať ani jednu poriadnu šancu a ešte aj veľa kazili, povedať, že chlapcom nemožno nič vyčítať a tiež vraj sme si nezaslúžili prehrať. Ktorá hláška je ďalej od reality, to posúďte každý sám. Tréner po takýchto stretnutiach musí buchnúť do stola, zatlačiť na hráčov a nie obhajovať neobhájiteľné. A v neposlednom rade treba tiež trochu zatriasť stoličkou reprezentačného trénera. Tým nemyslíme, že treba Kozáka hneď odvolať, to by si v tejto chvíli ani nezaslúžil, len si ho zväz musí pozvať na koberček pred odbornú komisiu, kde by mal vysvetliť svoje rozhodnutia a tiež čeliť nepríjemným otázkam.
A tých sa za ostatný čas nahromadilo. Prečo pozýva brankára, ktorý je v klube dvojkou za iným Slovákom? Prečo už roky nemáme zodpovedne vyriešené alternatívy na kraje obrany? Prečo pri neúčasti Pekaríka chýbal v nominácii klasický pravý obranca a vyberať sa muselo medzi stopérmi a stredopoliarom? Prečo sú nominovaní hráči, čo dlhodobo nehrávajú? Prečo doslova ignoruje viacerých bývalých reprezentantov, ktorí pritom stále patria medzi ozdoby svojich líg? Prečo sa aspoň nesnaží urovnať malicherný spor so špičkovým hráčom, keď sám má na rováši z minulosti „zaujímavejšie“ kúsky? Prečo pozve z našej ligy hráča, ktorý v európskej pohárovej konfrontácii vybuchne, kým toho najlepšieho a ešte aj v pohárovej Európe úspešného úplne ignoruje? Prečo sa podobne správa k ďalším hráčom vo výbornej forme a nezaradí ich ani len medzi náhradníkov, čím by naznačil, že ich aspoň sleduje? A tých otázok by sa našlo oveľa viac.
V reprezentácii by mali hrať tí najlepší podľa výkonnosti, nie sa riešiť hlúposti typu, že niekto je príliš starý alebo mladý, či za ktorý klub hrá, odkiaľ pochádza, nebodaj koho má za agenta atď. Zdôrazňujeme, vždy musí záležať na výkonnosti, pritom v súčasnej reprezentácii viacerí hráči na základe aktuálnej výkonnosti byť nemôžu.
Preto sa ani nečudujme, že chýba tlak na miesta v základnej zostave, no a keď absentuje konkurenčný boj, stagnácia klope na dvere. Ak to pôjde takto ďalej, môže sa stať, že Slovensko sa na najbližšie Euro nedostane, čo by bol obrovský neúspech, pretože my do lepšej európskej polovice (postupuje až 24 tímov) kvalitou jednoznačne patríme. Preto radšej bubnujme na poplach už teraz, aby sa opäť náš národný tím prebral.
Minulú kvalifikáciu sme si prehrali sami už v úvode a stratu nedobehli, preto nezopakujme rovnaké chyby. Súčasný výkonnostný stav slovenskej reprezentácie nie je ideálny, pričom to treba riešiť čím skôr, najlepšie už pred októbrovým zrazom. Minulosť nás naučila, že keď nám ušiel začiatok, nikdy sme stratu nedobehli. Teraz sme stále ešte na začiatku, čiže kroky na nápravu treba robiť hneď, nie vtedy, keď už bude neskoro.
