Domáce MS prajú Európanom: Len škoda, že je teraz Slovensko medzi veľmocami, ktoré chýbajú
Začína sa svetový šampionát v Rusku, ktorý síce bude bez nás, ale je sa na čo tešiť. Minimálne Európania určite, lebo historické štatistiky súperom veľa šancí nedávajú.
Komentár Filipa Chudého
A je to tu! Štyri roky pretiekli pomaly rýchlejšie ako voda slovenskými kanálmi po prívalových búrkach a opäť tu máme turnaj turnajov. Symbolické je to, že toto najväčšie podujatie hostí najväčšia krajina sveta. A že to bude megalomanské podujatie, o tom netreba vôbec pochybovať, Rusko sa pred svetom predvedie.
My len môžeme smútiť, že to bude bez Slovenska, ktoré síce kvalitatívne na MS patrí, viď rebríček FIFA, ale treba uznať, že kto nezíska v kvalifikácii ani jeden skutočne vážny bod, ten nemôže na postup pomyslieť. Je síce pekné, že sme v spoločnosti Čile, Holandska, Talianska, USA či Paraguaja, ktoré sú tiež v TOP 32, ale nie na svetovom šampionáte, lenže aktuálne by nám lepšie bolo v spoločnosti Saudskej Arábie, Japonska, Panamy, Nigérie, Egypta a ďalších, ktorí výsledkami nepatria medzi najlepších, ale medzi nimi teraz sú.
Nezostáva nám nič iné, len mesiac pozerať všetky zápasy doma a závidieť 32 vyvoleným krajinám. Medzi nimi sa nachádza aj budúci majster sveta. Favoriti na titul sú všeobecne známi, hoci pre futbal by bolo najlepšie, aby sme spoznali úplne nového majstra sveta. Stať sa to môže, hoci je to málo pravdepodobné.
Najväčšiu kvalitu majú totiž tí, ktorí už v minulosti majstrami sveta boli. Pre nás nestranných fanúšikov je však výborné, že teraz nikto kvalitatívne nevyčnieva, ako tomu bolo napr. pred štyrmi rokmi. Vtedy si hralo Nemecko vlastnú ligu a zvyšných 31 účastníkov bolo pomaly len do počtu. No Nemcov nemožno nikdy podceniť, oni sú totiž turnajové mužstvo číslo jeden a na MS nikto nemá v priemere lepšie výsledky.
Najviac sa ale hovorí pred turnajom o Brazílii. Päťnásobní majstri sveta sú vždy veľkí favoriti, no otázkou je to, či svoje kvality dokážu prezentovať v plnej miere aj v Európe. Podobne veľký otáznik visí vlastne pri všetkých juhoamerických reprezentáciách. Iba tie môžu reálne ohroziť európsku nadvládu z ostatných šampionátov, no na starom kontinente budú vo výhode Európania. Reprezentácie z ostatných kontinentov majú síce svoju kvalitu, pričom zhoda náhod jednu z nich môže dostať do štvrťfinále, ale na reálnu hru o medaily môžu zabudnúť.
Okrem Nemecka je hlavným európskym tromfom Španielsko, ak sa teda samo nezničilo už deň pred turnajom... Zlepšilo sa Francúzsko, no má už teraz na titul? Portugalsko sa opäť veľmi nespomína, no bolo tomu tak aj pred ME 2016, pričom vieme, ako to dopadlo. Kto má v tíme najlepšieho futbalistu na svete, ten môže ísť ďaleko, pričom Ronaldo národný tím na veľkých turnajoch už viackrát dostal minimálne do semifinále. A dôležitý dodatok, vždy sa vtedy hralo v Európe! Nás Slovanov by asi potešilo, keby sa darilo Rusku, Srbsku, Chorvátsku či Poľsku, pričom jeden z nich naozaj môže byť čierny kôň turnaja, keďže sa hrá práve v slovanských končinách. No kvalitu majú všetky európske tímy, pričom neprekvapí, ak štyri z nich vytvoria semifinálové dvojice.
Napovedá tomu aj historická štatistika. Ak sa hrali MS v Európe (doteraz 10-krát), vždy medzi najlepšou štvorkou boli minimálne tri európske tímy, štyrikrát to bolo dokonca čisto európske. Navyše len štyri medaily z 30 ukoristili iné krajiny ako európske, čo nebude náhoda. Dopomohli k tomu okrem Talianov a Holanďanov aj vtedajší Čechoslováci, len škoda, že my spolu s týmito veľmocami európske hradby strážiť nebudeme.
