Main Content

IGOR AKINFEEV: Verný Moskovčan

pondelok, 22. august 2011 12:49 | Autor: Lukáš Vráblik

IGOR AKINFEEV: Verný Moskovčan
IGOR AKINFEEV: Verný Moskovčan | zdroj: Lukáš Vráblik pre Sport7.sk, foto SITA

Hovorili o ňom, že bude patriť k najlepším brankárom zemegule. Dnes zaraďujú dvadsaťpäťročného odchovanca CSKA Moskva do širšej európskej špičky. Najlepšie roky má ešte len pred sebou, veď je známe, že gólmani zažívajú najúspešnejšie obdobie po tridsiatke, keď naberú dostatok skúseností.

Igora futbalovo „odkojili“ v CSKA Moskva a ruský veľkoklub doteraz získava vďaka nemu úspešné vavríny. Akoby priťahoval triumfy. Do prvého mužstva sa presadil v sedemnástich rokoch a tak ohúril trénerov, že sa okamžite stal klubovou jedničkou. Tréner Valeri Gazzaev mu dal šancu aj v európskych pohároch. Sezóna 2004/2005 bola pre CSKA triumfálna. Moskovské mužstvo vytrelo zrak všetkým odborníkom a získalo trofej pre víťaza Pohára UEFA. Stalo sa pýchou celého ruského národa. Vtedajší prezident Vladimir Putin pogratuloval hráčom a dokonca skúšal žonglovať s futbalovou loptou. Len rok predtým zaľahol na krajinu smútok, keď futbaloví reprezentanti predviedli biedne výkony na majstrovstvách Európy. Vtedy však zachvátila Rusko futbalová eufória.



Ruský futbalový klub vyhral kontinentálnu klubovú súťaž prvýkrát v histórii. „Je to deň víťazstva! Zapamätajte si dátum osemnásteho mája 2005. Ruský futbal sa bude deliť na obdobie pred a po tomto úspechu,“ jasali noviny Sport Express. Klub vlastnil ruský oligarcha Roman Abramovič, ktorý mal pod palcom aj Chelsea FC.

Triumfálna jazda začala skupinovou fázou Ligy majstrov. CSKA skončilo na treťom mieste, práve za Chelsea a Portom. Tretia priečka zaručovala účasť v treťom kole Pohára UEFA, kde si armádny klub poradil s Benfikou Lisabon. A to mu chýbali dve veľké opory – český stredopoliar Jiří Jarošík (odišiel do Chelsea FC) a ruský tvorca hry Sergey Semak (podpísal zmluvu s Paris Saint-Germain. Moskovčania ešte vyradili Partizan Belehrad, AJ Auxerre a Parmu. Vo finále čakal Sporting Lisabon. Portugalčania mali vtedy skvelé obdobie. Reprezentácia získala striebro na majstrovstvách Európy a v kvalifikácii na majstrovstvá sveta 2006 v Nemecku porazila Rusov 7:1. V bráne ruského mužstva stál Igor Akinfeev... „Nastal čas splatiť im dlh,“ prehlásil sebavedomý, vtedy iba devätnásťročný Akinfeev. Ten nezačal finálové stretnutie podľa predstáv – pustil do siete strelu Rogeria a Sporting po polčase vyhrával najmenším možným rozdielom. Rusi však dokázali troma gólmi otočiť skóre a zdvihli nad hlavu krásny strieborný pohár.

Vtedy futbalová verejnosť zaregistrovala, aký mladý talent sa v Rusku potuluje. Lanári z popredných západoeurópskych líg neúnavne posielali na sekretariát armádneho tímu lukratívne ponuky a snažili sa prilákať talentovaného brankára. Neúspešne. Igor zostal mužstvu verný – doteraz. Dnes si na rukáv dáva kapitánsku pásku. Je nereálne, aby ruskú metropolu v najbližšom období opustil. Ruská liga je na vzostupe, pohybuje sa v nej obrovské množstvo finančných prostriedkov a najväčšie hviezdy preto môžu byť viac ako slušne odmenené.



V reprezentácii debutoval 18.apríla 2004, keď mal osemnásť rokov a dvadsať dní. Na majstrovstvá Európy 2004 v Portugalsku bol nominovaný, ale bol až treťou voľbou. Neskôr sa dlhodobo zranil Malafeev a Akinfeev sa stal istou jedničkou. Udržal sa na tomto poste aj po príchode holandského trénerského mága Guusa Hiddinka na ruskú reprezentačnú lavičku. S ruskou reprezentáciou podnikol triumfálnu jazdu majstrovstvami Európy 2008, keď sa Rusi zastavili až v semifinále so Španielmi, no napokon viezli domov bronzové medaily. Rok predtým prežíval Akinfeev zlé obdobie. V ligovom stretnutí s Rostovom si zranil koleno a bol mimo hry až štyri mesiace.

Občas sa dopúšťa kiksov, ktoré ho neskôr poriadne mrzia. Jeden na našu radosť predviedol aj minulý rok, keď hrala slovenská reprezentácia v Moskve kvalifikačný zápas na Euro 2012. Zlou prihrávkou našiel kopačky Miroslava Stocha a nitriansky rodák trestal parádnou strelou do šibenice. My veríme, že niečo podobné vyvedie aj v odvetnom súboji na jeseň. Slovenskí reprezentanti by potrebovali čo najviac bodov, ak si chcú zachovať šancu na postup.

Nemá dôvod odchádzať z Ruska, pretože tam dostane slušne zaplatené. Čo si však myslíte Vy? Odolá zaujímavým ponukám z veľkoklubov?