Osobnosť slovenského boxu Tomi Kid Kovács: Som pyšný na to, že som majstrom sveta
Tomi Kid Kovács patrí medzi najväčších priekopníkov bojových športov na Slovensku. Po skončení aktívnej kariéry sa aktívne venuje mladým talentom a deklaruje, že cestou vpred je predovšetkým tvrdá drina.
Súhlasíte s tvrdením, že ste najväčším priekopníkom boxu na Slovensku za posledné roky?
Neviem, či som najväčší. Myslím si, že pre slovenský box sa snažím robiť pozitívnu reklamu a venovať sa novým talentom spomedzi detí. Druhou vecou je, že je takpovediac mojou povinnosťou verejnosti ukázať, že nie sme len bitkári alebo hlúpe hlavy, ale patríme k športom, ktorému venuje pozornosť úzky okruh ľudí.
Aké postavenie majú podľa vás bojové športy na Slovensku?
Osobne si myslím, že v poslednom období sa pomerne slušne prebudilo MMA. Ďalšia vec je to, že ľudia majú voči nášmu športu predsudky. Ako som už spomínal, väčšina verejnosti si myslí, že sme iba hlúpi ľudia, ktorí vstúpia do ringu a ide im o to, aby ublížili tomu druhému. My nie sme len bitkári, veľkú rolu zohráva to, že súpera zdolávate takticky. Vstup do ringu nie je iba o vymieňaní úderov.
V čom vidíte najväčšie medzery boxu v našej krajine?
Bojujeme s nedostatkom záujmu u mládeže. Do športu sa zapája málo detí, je taká doba. Netýka sa to len boxu, celkovo je také obdobie, že detí, ktoré chcú robiť športy je stále menej a menej. Ešte k tomu, keď hovoríme o odvetví ako je box.
Ako sa snažíte prilákať mladé talenty k tomuto odvetviu?
Nerobím nijaké nábory. Snažíme sa robiť pre deti rôzne programy, kde sa môžu zapojiť. Platí, že kto chce, ten sa k nám môže pridať.
Čo vás osobne priviedlo k boxu? Kedy ste s ním začínal?
Mňa konkrétne k boxu priviedol môj otec. Svojho času bol majstrom Československa a reprezentantom bol taktiež môj starší brat, ktorý má o štyri roky viacej ako ja. Práve vďaka nim som sa dostal k boxu. Dá sa povedať, že som sa narodil do boxerskej rodiny.
Aké boli začiatky vašej boxerskej kariéry?
Čas už nezmeníme, nedá sa vrátiť späť. Mal som veľmi dobrý začiatok. Po roku aktívnej činnosti som sa stal majstrom Slovenska. Následne som začal lietať v oblakoch a nadobudol som dojem, že som neporaziteľný. Myslel som si, že stačí prísť na tréning, absolvovať ho a budem úspešný. Flákal som to.
Čomu poľavenie po úspešnom začatí profesionálnej činnosti pripisujete?
Veľkú rolu hralo, že som nebol pod odborným dohľadom môjho otca. Ten bol v tom období v zahraničí, trénoval v Rakúsku. To mi pomerne chýbalo. Keď sa vrátil, trénoval som s ním a tréningy boli tvrdé. To mne moc nechutilo. Hovorilo sa o mne, že keď som sa spotil, už sa mi nechcelo pokračovať ďalej.
Čo považujete za najväčší úspech vašej profesionálnej kariéry?
Som pyšný na to, že som majstrom sveta. Taktiež na to, že som majstrom Európy jednej z najsilnejších boxerských organizácií. Som prvým Slovákom, ktorý v Spojených štátoch amerických bojoval o jeden z najcennejších titulov vo svete boxu – titul Superšampióna sveta. Okrem toho, som veľmi pyšný na to, že sa mi to všetko podarilo spraviť bez nejakého veľkého manažéra, bez manažmentu. Všetko sme robili takpovediac na kolene, s mojimi priateľmi a mojou rodinou. Myslím si, že to samé o sebe má veľkú cenu.
Aké vlohy by mal mať úspešný športovec, respektíve budúci majster podľa vás?
Podľa mňa by mal mať každý určitý svoj smer. Len pár ľudí je vyvolených, len pár osobám sa podarí dokráčať na vrchol. Preto si myslím, že ak chce byť niekto výnimočný, musí byť nielen výnimočným po športovej stránke, ale taktiež žiť výnimočným životom.
Aké boli vaše pocity, keď sa stal majstrom sveta? Čo tento titul so sebou priniesol?
Začal som cítiť, že ma viacej sledujú a prezentujú médiá. Nič sa ale nezmenilo extrémne, stále som bol ten istý Tomáš Kovács z Galanty. Normálne som pokračoval ďalej v práci, ktorú som mal. Samotné pocity boli úžasné, zo začiatku som sa veľmi tešil. Zrazu sa okolo mňa objavovalo veľmi veľa rôznych partnerov a sponzorov. Potom som zistil, že zo strany tých ľudí išlo len o eufóriu a častokrát sľuby ostali sľubmi.
Momentálne ste hlavou slovenského boxu, vidíte perspektívu vášho odvetvia?
Treba pracovať. Treba pracovať a podporovať aj tie najmenšie kluby a budovať zázemie. Je to veľmi ťažké, ale dá sa to.
Ako by ste porovnal pozíciu boxu v porovnaní s hokejom alebo futbalom?
Berieme tu do úvahy hokej a futbal, dva najväčšie športy na Slovensku. Neexistuje ani jedna dedina v našej krajine, kde by sa nehral futbal. Myslím si, že sa to veľmi objektívne porovnať ani nedá. Bol by som veľmi rád, keby sme mali v boxe viac financií a taktiež jednotlivcov, ktorí by tento šport chceli robiť.
Čo by ste odkázal mladým chlapcom a dievčatám, ktoré chcú preraziť?
Odkázal by som im, aby sa za žiadnych okolností nevzdávali a mysleli na to, že žiadna cesta nie je jednoduchá. Na konci cesty ich čaká úspech, víťazstvo. Nikdy sa netreba vzdať, i keď to môže byť náročné.
Medailón
Tomáš Kovács sa narodil 20.júna 1977 v slovenskom meste Galanta. Vo svojej kariére sa stal majstrom sveta aj Európy a zaradil sa medzi najväčšie osobnosti slovenskej boxerskej histórie. Momentálne sa venuje výchove mladým talentov a od roku 2017 je predsedom Slovenskej boxerskej asociácie.
