Vyhovárať sa na rozhodcov? Možno aj preto Slovanu a Juventusu niečo chýba...
Futbal v našich končinách zaznamenal v minulých dňoch poriadnu vlnu emócií, ktorej rozbuškou boli verdikty rozhodcov. Pri troche rešpektu to nemuselo zájsť zbytočne ďaleko.
Komentár Filipa Chudého
Rozhodcovia sú v každom športe pre porazených vďačným cieľom na to, aby tí zakryli všeobecne svoju neschopnosť a nedostatky. Hlavne vtedy, keď sa vyskytol v zápase nejaký spornejší okamih. Veď je určite jednoduchšie povedať, že za neúspech môže niekto iný, len nie ja. Iba skutočne vyzreté osobnosti sa vedia povzniesť a vidieť situáciu reálne. Slovenský a svetový futbal zaznamenal v ostatných dňoch momenty, ktoré vzbudili mimoriadnu pozornosť.
Prvé sa stali v našom najväčšom derby Trnava – Slovan. V ňom sú emócie vždy vybičované, no teraz ich znásobil fakt, že išlo po dlhých rokoch o priamy súboj o titul. Spartakovci síce vyhrali zaslúžene, pretože boli o gól lepší, ale belasým sa nepáčili dva momenty s Čavričom, preto podali sťažnosť. Tá bola rozhodcovskou komisiou uznaná. Slovan tak mal podľa nej kopať pokutový kop a Čavrič sa ísť sprchovať o niečo neskôr. No minimálne druhé rozhodnutie je čudné. Veď podľa neho sa na každej dedine teraz chlapci môžu veselo okopávať aj bez lopty, stačí len nemať úmysel zraniť protivníka. Akcia skopni súpera len za žltú sa teda môže začať...
No slovanisti, teda jeho súčasní predstavitelia, by nemali vyplakávať, lebo tým znevažujú slávne meno klubu. To je pritom oveľa väčšie ako ich bankové kontá a vplyv. Na čo je pre Slovan dobrá mediálna hystéria a podávanie nejakého protestu? Veď výsledok je nemenný a rozhodcovská komisia aj tak vždy všetko prehodnocuje, pritom je úplne jedno, či príde nejaká sťažnosť.
Slovan je značka, doslova pojem, preto je takéto vyplakávanie v spojitosti s ním neprijateľné. Je to znak slabosti, pričom Slovan musí byť silný, inak v Európe a ani doma neuspeje. Úplne by stačilo, ak by klub dal vyhlásenie, že síce nesúhlasí so všetkými rozhodnutiami rozhodcov, ale rešpektuje ich, pričom si počká na stanovisko kompetentných. Keď predstavitelia klubu pochopia tento rozdiel, potom stopercentne budú vedieť používať vhodne prostredník, žiť v symbióze s SBS a aj otvoriť správne dvere na štadióne. Slovanu totiž rozhodcovia určite neubližujú, to skôr podobné výstrelky.
Veľké emócie boli aj v zápase Real – Juventus, teda lepšie povedané, len v jeho nadstavenom čase. Pre talianskeho zástupcu to síce bolo kruté, ale keď niekto odzadu „zrámuje“ súpera v čistej šanci a nedotkne sa lopty, čo čaká? Toto sa musí pískať aj za takého stavu v 93. minúte. Ak mala byť penalta po zákroku Godála, ktorý pritom najprv zasiahol loptu a až potom Čavriča, táto ligomajstrovská bola tým dupľom. Červená karta pre Buffona je z iného súdka. Ak legendárny brankár nepoužil vulgarizmy a údery, nemal byť vylúčený. Čo ale presne do bodky povedal, to sa asi nedozvieme.
V každom prípade by sa mal Juventus radšej zdržať rôznych komentárov, lebo z dvojzápasu postúpilo mužstvo, ktoré bolo v súčte oboch „polčasov“ lepšie. Navyše klub, ktorému bola stále nie tak dávno dokázaná účasť v korupčnom škandále spojenej s rozhodcami, nemá žiadne morálne právo si otvárať ústa. Radšej by sa mal zamyslieť, prečo na absolútnu klubovú špičku nestačí. Keď na to príde a hlavne to zmení, potom sa možno dočká aj ušatej trofeje.
Futbal robia emócie, preto takéto momenty prichádzajú, no kto s nimi nevie pracovať, ten v tomto fachu nemá čo robiť. Chyby treba hľadať u seba, u iných ich hľadajú len neschopní jedinci. Aj rozhodcovia sú len ľudia a môžu urobiť chybu, pričom pokiaľ nešlo o úmysel, čo v týchto prípadoch určite nešlo, treba to prijať a rešpektovať.
