Pravé derby, aké tu dlhé roky nebolo: Takto má vyzerať futbal!
V našej najvyššej súťaži sa hral zápas, na aký sa bude dlhé roky pamätať. Bodaj by sme takýchto súbojov medzi Trnavou a Slovanom mali čo najviac.
Komentár Filipa Chudého
Finále tohto ročníka Fortuna ligy máme s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou za sebou. Rozhodol o tom fakt, že v súboji najlepších ligových mužstiev líder tabuľky porazil svojho najvážnejšieho prenasledovateľa. Ak by v sobotu v Trnave vyhral Slovan, teoreticky naháňačka mohla pokračovať, takto už žiadna vážna nehrozí. Spartaku stačí reálne zo zvyšných šiestich kôl získať šesť bodov, ba možno ani toľko nie. Súperi za ním totiž body strácať ešte budú. Trnavčania preto už môžu chladiť šampanské.
A je to úplne zaslúžené, čo potvrdzuje nielen doterajší vývoj našej najvyššej súťaže, ale pečiatku tomu dalo aj sobotné derby. Trnavské víťazstvo je spravodlivé, domáci totiž boli o gól lepší. Belasí si síce prihrávali, pekne kombinovali, ale všetko ďaleko od brány súpera. V nebezpečnom priestore im domáci nič nedovolili. Herný štýl Trnavy proste prevýšil ten slovanistický.
Veľa sa po derby hovorí o dvoch kľúčových momentoch. Prvým bol stret Godála s Čavričom v pokutovom území. Každá strana to videla inak, čo je pochopiteľné. Vec sa má tak, že rozhodca pískať pokutový kop mohol, ale aj nemusel, keďže domáci stopér trafil aj loptu. Tu treba ale povedať, že kým trnavský obranca išiel brániť súperov nájazd dôrazne a na hranici rizika, na druhej strane štyria slovanisti sa len prizerali, ako im Ofosu dáva gól. Toto je oveľa dôležitejší fakt, ktorý vlastne aj poukazuje na to, prečo je medzi tímami taký veľký bodový rozdiel, lebo takto je to v celej sezóne.
Ešte viac diskutovaným momentom bolo vylúčenie Čavriča. Či Čanturišvili hráča súpera opľul, alebo nie, to je pre udelenie červenej karty za skopnutie protihráča irelevantné. Srbský krídelník je dobre platený profesionál, ktorý nemôže urobiť takúto hlúposť. Ak sa aj Gruzínec niečím previnil, tak na to sú tu rozhodcovia a tiež disciplinárka, nie srbský Zorro pomstiteľ, ktorý tým potopí celú snahu klubu aspoň teoreticky ešte bojovať o titul. Pritom nejde o prvý takýto exces niektorého belasého legionára. Ale to je daň za multi-kulti mužstvo. Trnavčania síce tiež hrajú v emóciách, ale aj so srdcom, čo je tiež vec, ktorá urobila medzi klubmi značný bodový rozstup.
Derby tiež potvrdilo, že trnavskí hráči sú oveľa lepšie fyzicky pripravení, pričom majú aj veľmi silnú lavičku. Nielenže im niektorí hráči chýbali, ale bez problémov zvládli aj tri vynútené striedania počas hry, všetci jej hráči hrali totiž dobre. A to mal Spartak ešte ďalšie schopné alternatívy na lavičke či tribúne.
Slovan má síce ešte širší káder, ale čo z toho, keď tréner stavia stále tých istých? Pritom niektoré zmeny sa už dlhšie pýtajú. Ak by Ševela aspoň trochu obmieňal zostavu, nebolo by jeho mužstvo tak ľahko čitateľné, mal by väčší konkurenčný boj a hráči by vyzerali sviežejší a hladnejší. Takto niektorí aj zo základu išli v ostatnom čase výkonnostne nadol a navyše celé mužstvo s blížiacim sa záverom stretnutí odpadáva.
Najväčšie slovenské derby síce neponúklo strhujúcu hru, ale bez pochýb to bol najlepší zápas tejto fortunaligovej sezóny. Futbal totiž robia hlavne emócie, atmosféra, nasadenie, náboj atď., pričom to všetko derby nielenže malo, ale tým rovno prekypovalo. Na tento duel sa bude pamätať dlho a určite sa z neho o pár rokov budú opakovať zábery, pretože ide o „highlight“ tejto sezóny. Ľudia z tribún odchádzali domov s dobrým pocitom, čo im zostane v pamäti. Vďaka za to, že najväčšie slovenské kluby hrali po dlhých rokoch medzi sebou takéto dôležité stretnutie, pričom dúfajme, že v najbližších sezónach ich bude oveľa viac. Naša najvyššia súťaž by to pre svoj rozvoj potrebovala.
