Príčina nášho neúspechu je jasná, dali sme si príliš veľa vlastných gólov
Máme za sebou kvalifikáciu o postup na svetový šampionát v Rusku, ktorá skončila pre nás neúspechom. Kto je hlavný vinník tohto stavu?
Komentár Filipa Chudého
Skončila sa kvalifikácia MS 2018, pričom pre nás dopadla neúspešne. Zmyslom každej kvalifikácie je totiž postup na šampionát, čo sa nám teraz nepodarilo. Môžeme sa chlácholiť, však sme skončili druhí v skupine, čiže môže byť spokojnosť, ale to je len robenie si alibi.
Do kvalifikácie sme boli žrebovaní ako najlepší tím z druhého koša, čiže nám patrilo na starom kontinente 10. miesto, na svete 15. Pre Európu sa rozdeľovalo 13 miesteniek z 32 celkových. Ak by sme si teda zachovali len naše štartové čísla, sme v Rusku, lenže my sme našu latku podliezli a z nasadenej 10-tky sme 18., alebo ak chcete 19., keďže aj tretie Holandsko získalo viac bodov ako my. To je akože úspech, že sme sa takto výrazne prepadli?
Ani druhé miesto v skupine nie je úspech, ale bola povinnosť, pretože sme mali jednu z tých ľahších skupín. Angličania sú pri stopercentnej koncentrácii pre nás hrateľní, nie sú totiž absolútna svetová špička. Škóti ukázali, že sú prinajlepšom priemerní, no ani spojenie medzinárodne slabí nemá ďaleko od pravdy. Z tretieho koša sme mohli dostať aj kvalifikované Poľsko a Srbsko, či troch účastníkov baráže. Dostať zo štvrtého koša Slovinsko síce nebolo príjemné, keďže vieme, akú sme s ním mali bilanciu, ale ako sa ukázalo, nie je to zas špičkový tím. Litva a Malta sú nepríjemní súperi, ale takých musíme porážať bez diskusie doma aj vonku.
A hoci konečná druhá priečka sa nejako dá stráviť, naše vystúpenie v kvalifikácii nie. Kauzy Stoch, odmeny, Weiss, k tomu detinské správanie viacerých hráčov, nešťastné (hlúpe) články v niektorých médiách a mnoho iného rozhodlo o tom, že nám ušiel úvod kvalifikácie. Potom sa síce mužstvo vrátilo k tomu na čo má, ale ako sa ukázalo, minulosť nás dobehla. Zbytočná prehra v Anglicku, ktorú niektorí div že nie pomaly oslavovali, no a hlavne prehra v Škótsku nám definitívne zlomili postupové väzy. Čo si mimochodom privolal aj reprezentačný tréner sám. Pretože on ako prvý verejne rezignoval a opustil postupovú loď... Potom sa nečudujme, že nám šťastie v iných skupinách neprialo.
No to sme si ani nezaslúžili, veď čo nadštandardné sme akože urobili pre postup? Jednoduchá odpoveď, absolútne nič! Stačí si uvedomiť, že my sme nezískali ani jeden extra bod. Výhry nad Litvou a Maltou sú pre kandidáta na postup povinnosť, rovnako aj tie domáce so Škótskom a Slovinskom. Nezískali sme ani jeden vážny bod, všetky rozhodujúce zápasy sme prehrali. To je proste fakt! Z tohto pohľadu ide o najneúspešnejšiu kvalifikáciu našej histórie spolu s tými na Euro 2004 a 2008. Samozrejme, celkovo boli horšie pre nás aj iné kvalifikácie, keďže v tejto sme zas aspoň zbytočne nestratili povinné body, no aj tak nám radosť nepriniesla.
Ak by sme v bojoch o MS v Rusku urobili všetko pre úspech, potom by sme určite postúpili, pretože máme na to kvalitu. Ak by sme ju teoreticky nemali, no urobili by sme všetko pre prípadný úspech, vtedy by sa to dalo akceptovať, povedali by sme s čistým svedomím, že súperi boli lepší. Lenže my sme urobili to najhoršie čo sme mohli, vlastnými chybami sme sa pripravili o postup. My sme si vyrobili zbytočné kauzy, my sme sa nechali hlúpo vylučovať, my sme v dôležitých okamihoch chybovali. Tým všetkým sme si dali vlastný gól, pričom symbolicky, vlastný gól nášho kapitána bol tou povestnou poslednou kvapkou, po ktorej pretiekli naše postupové nádeje.
Zoberme si z tejto kvalifikácie to dobré, lebo takých vecí bolo tiež dosť. No hlavne sa poučme, lebo sme počas nej ukážkovo predviedli, ako sa dá prehrať postup vlastnými chybami a kauzami. My sami sme príčinou vlastného neúspechu.
