Ani najlepší na svete nemajú šancu, pokiaľ ...
September priniesol vo futbalovom svete ďalšiu ukážku toho, že tréneri sú len bábkou v rukách hráčov a funkcionárov.
Komentár Filipa Chudého
September tradične symbolizuje začiatok nového školského roka, no vo futbalovom svete je viac spájaný s odvolávaním trénerov. Stopercentne patrí medzi mesiace, keď padá zvýšený počet trénerských hláv, pričom by neprekvapilo, ak by štatistika ukázala, že je to top mesiac.
Má to viacero dôvodov, no základným je ten, že mnohé kluby po prvých zápasoch novej sezóny musia rýchlo vytriezvieť z prehnaných očakávaní. Nejedno mužstvo navyše neuspelo v európskych pohároch, ďalším nevyšiel štart do ligovej súťaže, niektoré sa „bonusovo“ už aj stihli zosmiešniť vypadnutím proti amatérom z nižších líg. No a keďže sa funkcionári akože snažia zachrániť zle rozbehnutú sezónu a v nemalej miere aj zakryť svoju neschopnosť, tréner musí ísť preč. Veď to on je predsa vinník...
Hoci sa na Slovensku v minulosti už našli experti, ktorí odvolali trénera aj pred prvým ligovým kolom, priemer hovorí o tom, že sa trochu počká a vychádza to časovo práve na september. Bolo tomu aj tento rok, pričom október na lavičke „nedožila“ tretina ligových trénerov. No odvolávanie trénerov nie je iba slovenský folklór. Pozrite si vyspelé ligy, tam sa to deje tiež vo veľkom.
Každá fortunaligová výmena mala pritom trochu iné súvislosti. Senická neprekvapila, trenčianska rozvírila vody, po podbrezovskej ste si ťukali na čelo a prešovská prišla očakávane vzhľadom na okolnosti. No všetky mali jedno spoločné, trénerov nepodržali hráči a funkcionári. No vymeniť polovicu kádra je ťažšie...
Na Záhorí chceli dať mužstvu impulz, no pozbieraný káder sa najprv musí naučiť mená spoluhráčov, až potom možno čakať zázraky. A to chce čas. V Trenčíne mal Ševela dosť času, káder mal pokope prakticky od zimy, a hoci hral pekne, keď hráč nevie premeniť čistú šancu, za to tréner nemôže, resp. keď urobí chybu vzadu. V Podbrezovej Praženicovi hráči tiež veľmi nepomohli, no zas to nebol taký extrém, ako v prípade Prešova. Nikoho nebudeme obviňovať, no ak si pozriete defenzívne správanie „koňarov“ proti Trenčínu, potom vás všeličo napadne. Veď to aj Hodúr a spol. za Dunajskú Stredu vo vybraných zápasoch viac bojovali... Napr. takí Medzevčania išli naplno a „sedemgóloví strelci“ si zrazu ani neškrtli.
Samozrejme, je tiež na zamyslenie, prečo pod niektorými trénermi idú hráčmi naplno, kým pod inými nie. No je pravdou, že niektorí na to nemajú odborne a ani ľudsky. To kabína vycíti, preto niektorých odstrelí. Či to boli aj najnovšie prípady, to si musia objasniť v kluboch. Výber trénera je dôležitá vec, pričom sa treba pozerať na viac spojitostí. Lebo ani najlepší tréner na svete nemusí byť ideálny kandidát pred vašich 25 futbalistov v kádri.
Viď Carlo Ancelotti, mnohými považovaný za najlepšieho trénera na svete. V Bayerne Mníchov mu to proste nevyšlo, hoci v minulej sezóne len Bavori mali blízko k tomu, aby zastavili Real na ceste za ušatou trofejou. No keď vás nepodržia hráči a ani funkcionári, nemáte šancu. Platí to v každom klube na svete.
