Autor najúžasnejšieho smeču v histórii. Bol takmer takým vzorom, ako Michael Jordan
Dnes už 39-ročný veterán, ktorý si odkrúca svoju 19 sezónu v NBA stále verí, že má čo ponúknuť. Svojou hrou fascinoval milióny fanúšikov po celom svete a jeho letecké akcie sú vryté do historických análov NBA.
„Porozprávajte sa s hocikým čo sleduje basketbal v Kanade, a on vám povie, že jediný dôvod prečo je NBA stále tam, je Vince.“ – Steph Curry.
Teraz už viete o kom v úvode bola reč – Half-Man/Half-Amazing, Air Canada, V.C., Vinsanity, Air Carter a mnoho ďalších prezývok charakterizujú tohto skromného, avšak osobnosťou veľkého hráča. Vince Carter aj napriek svojmu vysokému veku pred každým zápasom absolvuje svoj rituál, ktorý si priniesol ešte z čias, kedy pôsobil na univerzite v Severnej Karolíne – za 45 minút vystrelí dvestopäťdesiat striel – strely z výskoku, spoza trojkovej čiary, trestné hody, nájazdy zo strany, streľba cez imaginárneho obrancu, či smeče. Všetko pred prázdnou halou, len s podávačmi lôpt. Jediné zvuky, ktoré počas tohto časového úseku počuť, sú pískanie jeho tenisiek o palubovku, zvuk driblujúcej lopty a svišťanie sieťky na obrúčke. Takmer 75% všetkých striel skončí v koši. Po tom čo absolvuje tento rituál, všetkým prítomným poďakuje a sadne si na kraj striedačky, kde pomaly prichádzajú jeho spoluhráči a s úsmevom na tvári vytvára pred zápasom priateľskú pohodovú atmosféru. To je Vincent Lamar Carter Jr.
„Vážim si basketbal natoľko, že ak by môj prínos pre túto hru začal byť zlý, hneď by som skončil,“ hovorí Carter. „Stále mám čo ponúknuť. Viem, že môžem. Sú tu rôzni hráči, ako napríklad Kobe, ktorý proste cíti, že je čas dať zbohom tejto hre. Ale ja to zatiaľ necítim. Aj keď budem len proste ukazovať nováčikom, ako sa prispôsobiť životu v NBA, alebo dávať rady chalanom na ihrisku, viem že môžem pomôcť svojmu tímu.“
Úprimne povedané, je len málo ozajstných profesionálov ako Vince Carter. Snom každého trénera je mať veterána, ako je on, na lavičke. Carter vyslovil tieto slová s takým vnútorným presvedčením, že je ťažké tomu neveriť. Pritom v Memphise Grizzlies to túto sezónu vôbec nemá ľahké. Tréner Dave Joerger ho nechal hrať v prvých dvanástich zápasoch sezóny len raz. Celkovo sa jeho minutáž na ihrisku zúžila na necelých štrnásť minút hry.
Vince Carter však nie je nahnevaný. Všetko berie s pokorou ako sa na vyslúženého veterána patrí. „Je to ťažké nehrávať, ale ja nie som pripravený skončiť. Ešte nie. V mojej mysli stále dokážem vyskočiť tak vysoko, že moja hlava je pri obrúčke. Starý Vince môže ešte zaúradovať.“
Tréner aj všetci v tíme Cartera rešpektujú. On im zato odovzdáva všetky svoje vedomosti o hre. Nezištne, priateľsky, bez toho, aby ho k tomu nabádali. Často krát sa opakuje rovnaká situácia – pár sekúnd pred úvodným rozskokom, náhradníci tímu sa pomaly usádzajú na lavičku --- okrem Cartera. On kráča popri postrannej čiare spolu s rozohrávačom Grizzlies, Conleyom. Šepká mu do ucha, ako keby mu odovzdával veľké tajomstvo. Všetko sa to skončí tým, že rozhodca musí Carterovi povedať, aby opustil hraciu plochu.
„Som v tejto lige už deviaty rok, ale Vince je pre mňa stále mentorom,“ hovorí Conley. „On vidí také veci na ihrisku, ktoré väčšina ľudí vôbec nevníma. Úplné maličkosti, napríklad ako by sme mali zaútočiť na určitého súpera. Väčšina chalanov v našom tíme vyrastala a uctievala práve Vincea, a neustále k nemu vzhliadame. On má v sebe stále tu hviezdnu silu. Zakaždým, keď sa dostane do hry, vždy vidíme záblesky starého Vincea. Stále vidíte ten atletický prejav a bláznivé skokanské schopnosti. Je to vždy špeciálne, keď sa ten starý Vince vráti späť.“
Poďme si po takmer týždni čo skončil nedeľný zápas hviezd v Toronte, práve v tom meste kde sa Vince Carter predstavil NBA v sezóne 1998-99 – aby sme sa zamysleli a zhodnotili aké dedičstvo nám zanechal hráč, ktorého kedysi prezývali „Air Canada“. Hráč s vertikálnym výskokom 112 centimetrov, ktorý ako mnohí tvrdia, zachránil basketbalovú NBA severne od hraníc.
Carter síce hrá priemerne iba pár minút na zápas a zaznamenal dvojciferný počet bodov len šesť krát za 56 zápasov v tejto sezóne. Skôr či neskôr sa niekto začne pýtať: Má byť tento hráč zaradený do basketbalovej siene slávy?
Do dnešného dňa nastrieľal Carter 23 734 bodov, čo ho radí na 25. priečku v historických streleckých tabuliek. Šestnásť hráčov, ktorí sa nachádzajú na miestach pred Carterom sú v členovia Siene slávy. Sedem hráčov pred ním sú stále aktívni – Kobe, Dirk, LeBron, KG, Pierce, Duncan a Ray Allen – a sú taktiež istými členmi HOF (p.a. Hall of Famers – Sien slávy). Ďalší dvaja – Shaq a Allen Iverson, iba odpočítavajú dni z päťročnej čakacej doby, po tom čo oficiálne ohlásili koniec kariéry, aby boli zaradení do zoznamu.
„Niet pochýb o tom, že Vince je ´Hall of Famer´,“ tvrdí Butch Carter, bývalý Vinceov tréner v Toronte. „Jeho čísla hovoria za všetko, ale on urobil omnoho viac ako len to, že zaznamenal určité čísla. Hovoríme tu o chlapíkovi, ktorý inšpiroval celú generáciu mladých ľudí, aby sa začali zaujímať o basketbal.“
Teraz ruku na srdce – je to naozaj tak! Všade, kde by ste začali v kruhu basketbalových nadšencov, amatérskych hráčov, ale samozrejme aj tých profi, debatovať na tému Carter, každý by sa zhodol na tom, že ho nejakým spôsobom ovplyvnil. Či už jeho kreativitou vo vzduchu, alebo jeho nebojácnosťou pri útoku na kôš. Z určitosťou by sme mohli povedať, že sa stal vzorom pre mnoho hráčov, čo hrajú basketbal ešte v týchto rokoch. Jeho hra taktiež ovplyvnila mnoho hráčov aj v NBA.
„Vyrastal som a hrával som jedna-na-jedna proti Vincovi, ešte keď môj otec hrával za Toronto Raptors. Vince ma naučil veľa o tom ako byť profesionál,“ spomína Steph Curry, úradujúci MVP ligy, ktorého otec Dell hrával s Carterom v jednom tíme v rokoch 1999-02. „Vince si vždy na mňa našiel čas. Nikdy ma však nenechal vyhrať keď sme hrávali proti sebe jeden na jedného. Ale čo si naozaj pamätám, je to ako mi vždy hovoril čo je potrebné aby som sa dostal niekedy do NBA. Venovať sa tomu, tvrdo na sebe pracoval, ísť do každého zápasu s rovnakou intenzitou, byť profesionál, vždy si nájsť čas pre fanúšikov. Mal na mňa naozaj veľký vplyv. A každý zápas čo odohral, človeče, to boli šialené akcie čo predvádzal. Vinsanity bolo práve to šialenstvo. Robil basketbal niečím čo si si jednoducho musel pozrieť v TV pre Kanadu.“
„Vince bol najlepší smečiar svojej generácie,“ hovorí Luke Walton, ktorý pôsobil v NBA v rokoch 2003-2013. „On bol extrémne atletický. Pamätám si keď bol ešte na škole v Severnej Karolíne a zasmečoval počas zápasu cez môjho brata (Nate Waltona), ktorý hral za Princeton. Vince vyletel do vzduchu aby chytil nahrávku alley-oop, a bol asi o pól metra vyššie ako môj brat, ktorý meral dva metre. Po zápase mi Nate ihneď volal a povedal mi, aby som sledoval SportsCenter (p.a. športové spravodajstvo) pretože si je istý, že tam bude, vďaka Vinceovi. Ale to bola práve tá vec na Carterovi. Produkoval najlepšie akcie do SportsCenter každý jeden zápas. Myslím to vážne, KAŽDÝ ZÁPAS!“
Walton to vystihol veľmi trefne. Každý z nás si vie predstaviť v momente aspoň jeden smeč Vince Cartera. Takmer polovica z vás čo teraz čítate tento článok si hneď predstavila absolútne dokonalý a historický „360 windmill dunk“, ktorý predviedol na súťaži v smečovaní v roku 2000. Pikoškou je, že Vince Carter mesiac trénoval úplne iné smeče ako tie čo predviedol v ten večer, ale na poslednú chvíľu ich odvolal a improvizoval.... to mu koniec koncov vždy išlo najlepšie.
Ale späť k téme, som si istý že 95 % všetkých z vás napadol ako prvý ďalší legendárny a už asi do smrti neprekonateľný kúsok, áno presne ten SMEČ!
V lete v roku 2000, prijal Joe Giddens (bývalý spoluhráč a veľmi dobrý kamarát) nečakaný telefonát z Austrálie priamo zo Sydney. Na druhom konci sa ozval veľmi známy hlas „Mal by si si naladiť SportsCenter,“ povedal Vince svojmu kamarátovi cez telefón. „Prečo?“ spýtal sa Giddens. „Jednoducho to sprav,“ odpovedal Carter.
Giddens sa nachádzal práve vtedy vo svojom rodičovskom dome v Daytona Beach. Preladil kanál na ESPN. A potom to hneď zbadal – Vince vyletel ako raketa, týčiaci sa na obežnú dráhu a preskočil 221 centimetrov vysokého centra Frédérica Weisa, kozmickým smečom, ktorý bol taký efektný, že dokonca aj hráči súpera tlieskali Carterovi.
„Začal som kričať tak hlasno, že ma pravdepodobne počuli všetci susedia na ulici,“ hovorí Giddens. „Bol to najlepší smeč v histórií basketbalu.“
Po takmer šestnástych rokoch sa Cartera ešte stále pýtajú najmenej raz za týžden fanúšikovia, aby im o tomto husárskom kúsku, ktorý sa mu podaril v Sydney porozprával. Jeho odpoveď je stále rovnaká. Nahodí široký úsmev, pokrčí plecia, zdvihne obočie, akoby chcel naznačiť, že nedokáže vysvetliť ako sa to stalo. „Bol to jedinečný moment. Nikdy sa to už nezopakuje,“ odvetil skromne Carter.
Sami vidíte, aký odkaz v nás Vince Carter zanechal. Po jeho kúskoch takmer každý chcel vedieť lietať tak ako on. Mnohí z vás podstúpili rôzne tréningy na zlepšenie výskoku (mňa nevynímajúc) a v predstavách keď sme zaspávali sme snívali o tom, ako by to vyzeralo, keby sme pred plným hľadiskom nášho domáceho ihriska predviedli podobný devastujúci smeč cez nášho obrancu. Vince Carter je legendou. Možno ho vidíme hrať poslednú sezónu, možno nie, to koniec koncov ukáže až čas. No priznám sa, že každú jednu sezónu za posledných 5 rokov si prajem, aby tento hráč ešte mal šancu zabojovať o prsteň šampióna a predviedol svoj posledný zdrvujúci úder....
Zdroj: Bleacherreport, Instagram, Youtube
