Keď si zlomil nohu, hráčom sa triasli ruky a zápas zrušili. Jeho úžasný comeback inšpiruje celý svet
Je to príbeh ako z rozprávky.... príbeh, ktorý sa bude rozprávať ešte dlhé roky, a určite bude slúžiť atlétom, ktorí budú stáť pred rovnakou cestou ako Paul George. Musíte však byť pripravený hlavne psychicky, lebo cesta ktorou prešiel tento atlét bola náročná.
Je to príbeh ako z rozprávky.... príbeh, ktorý sa bude rozprávať ešte dlhé roky, a určite bude slúžiť atlétom, ktorí budú stáť pred rovnakou cestou ako Paul George. Musíte však byť pripravený hlavne psychicky, lebo cesta ktorou prešiel tento atlét bola náročná.
Píše sa tretí február. Hala Barclays Center v Brooklyne sa pripravuje na večerný zápas domácich Nets proti Indiane Pacers. Na jednej zo sedačiek lavičky nachádzajúcej sa v prvej rade sedí Paul George. Kývol smerom k svojej pravej nohe. Áno k tej pravej nohe. Skúma ju pred každým zápasom a má pritom krátky rozhovor sám so sebou. Je to takmer zázrak, ale Paul je paradoxne po tom všetkom lepší ako kedykoľvek predtým.
„Zakaždým, keď vstúpim na palubovku, pozriem na svoju nohu,“ povedal George pred zápasom a pokračuje. „Stále ešte mám na nohe jazvy a kúsok kosti mi stále pri pohybe vytŕča von pod kožou. Stále si pritom spomeniem na tu cestu ktorú som musel podstúpiť, na rehabilitácie, ktoré som musel absolvovať aby som sa dostal až sem do tohto bodu. Vôbec som nemyslel, že sa s toho dokážem dostať tak rýchlo.“
Úprimne, to asi nečakal nikto. Pamätám si ešte slová niektorých bývalých trénerov a hráčov, ktorí v diskusiách zdieľali názor, že je to koniec Georgovej kariéry.
Určite si to niektorí z vás dobre pamätajú na tú noc v Las Vegas. Písal sa rok 2014 a bol horúci august. Všetci sa dobre bavili, basketbalisti, fanúšikovia. Až do momentu, keď z nevinne vyzerajúcej situácie sa zrodil hororový moment. George po výskoku dopadol na kraj zariadenia, ktoré pridržiavalo kôš. Nebudem to zbytočne opisovať ďalej. Poviem len, že Paul George utrpel otvorenú zlomeninu holennej a lýtkovej kosti. Hala v tom momente stíchla, hráči sa neveriacky pozerali na seba a utešovali sa navzájom. Nejakú dobu trvalo pokiaľ Georga ošetrili a previezli okamžite do nemocnice, kde sa podrobil niekoľkým operáciám. Výsledkom tejto situácie bolo aj predčasné ukončenie zápasu. Počas prípravy Kevin Durant oznámil, že opúšťa výpravu tímu a nepocestuje na Majstrovstvá sveta do Španielska. Neskôr priznal, že jedným z faktorov bolo aj toto Georgove zranenie.
Američania aj napriek tomu získali zlato, no cena bola vysoká. NBA stratia vychádzajúcu superstár a nikto nevedel, či sa George vôbec na palubovky vráti.
„Takmer vždy, keď prechádza nejakým zlým obdobím sa spolu rozprávame a hovorím mu – pozri sa, prednedávnom si vôbec netušil, či ešte niekedy budeš vlastne hrať,“ hovorí tréner Indiany Pacers Frank Vogel, „a ak si aj chcel znova hrať, myslel si na to že by si mohol trocha krívať a mať podobné komplikácie ? Vyzeráš skvele. Je to zázrak, že si späť.“
George vynechal takmer celú minulú sezónu a vrátil sa na posledných šesť zápasov. Bolo to neuveriteľné a inšpirujúce pre jeho fanúšikov a spoluhráčov. Bola to takmer udalosť sezóny. Následne celé leto absolvoval ďalšiu rehabilitáciu, a z jeho tábora sa ozývali samé optimistické správy. Paul George bol pripravený absolvovať celozápasovú záťaž.
„Najväčšie šťastie bolo to, že som nemal poškodené väzy ani šľachy. Bola to len kosť. A z toho čo mi povedali, kosti dorastajú a sú potom pevnejšie. Takže úprimne som sa nebál, že by som sa nedostal späť tam kde som bol. Len som vedel, že to bude chcieť nejaký čas. To bola jediná obava, ktorú som mal – koľko času to bude trvať.“
Už teraz vieme povedať, že to netrvalo vôbec dlho. George vo svojich 25 rokoch šokoval basketbalový svet svojim predstavením v prvom mesiaci sezóny – 29.5 bodov, 8.2 doskokov a 4.3 asistencií v priemere na zápas, pri takmer 50% streľbe. Takýmto výkonom si vybojoval aj ocenenie hráča mesiaca za November.
Prirodzene, jeho priemery išli časom dolu, ale to v jeho prípade nehrá žiaden faktor. Bolo to len zadosťučinenie po tom všetkom, čím si musel deň čo deň prejsť so svojou chirurgicky upravenou nohou. Bez ohľadu na to ako vnímate Georgeou návrat vy, väčšina sa zhodne na tom, že sme svedkom zázraku.
„Neje na tom nič zvláštne, je to len vyústením mnohých vecí. Sedieť mimo celý rok a tvrdo sa pripravovať dve letá, trénovať aby som bol lepší,“ skromne dodáva. „Cítim, že to je ten dôvod prečo som mal taký fantastický štart do sezóny. Je to ako keď niekto bol dlhú dobu držaný pri zemi a konečne dostal slobodu a mohol opäť hrať.“
No to však nebol ten jediný dôvod. Kým George trpezlivo čakal, aby sa jeho noha opäť spevnila a on získal opäť stabilitu, zapracoval na dvoch aspektoch svojej hry – streľbe a driblingu. Tieto herné činnosti sa výrazne podpísali pod jeho úžasný návrat.
„Celý dôraz som kládol na streľbu, a na to aby som sa vedel dostať k mojim strelám,“ hovorí George. „No keď ma už nohy začínajú ako tak poslúchať, zas telo začína byť trocha unavené, a tak sa to väčšinou prejavuje. Preto stále pracujem na svojej streľbe zo stredných vzdialeností a na tom ako sa dostať do priestoru pod košom, proste si urobiť hru jednoduchšiu.“
Po tom, čo sa tím Pacers za posledné dve sezóny výrazne zmenil – odišli niekdajšie opory David West a Roy Hibbert – je zatiaľ priebeh sezóny viac ako priaznivý. Tím má bilanciu 26-23, udržuje si postupovú priečku do Play-off a len o tri víťazstvá stráca na tretiu priečku v konferencii. Napriek tomu úloha Georgea sa od návratu neustále menila. Najprv chceli Pacers zmeniť dynamiku svojej ofenzívy tým, že sezónu začali malou a dynamickou zostavou. Paul George začal hrávať PF pozíciu a po tom, čo v rotácií našiel pevné miesto nováčik Myles Turner sa opäť vrátili na pozíciu SF. Tento menší zmätok sa nakoniec prejavil aj v jeho nevyrovnaných výkonoch. Poviete si, načo zbytočne experimentovať?!
„S veľkou zostavou na palubovke mám skôr úlohu zakončovateľa, pričom s menšou zostavou som tvorca hry,“ hovorí George. „Máme v tíme veľa strelcov, a taktiež veľa hráčov ktorí dokážu vytvárať dobré situácie. Takže ak mám okolo seba dvoch lebo troch dobrých strelcov je pre mňa prirodzené zobrať na seba rolu tvorcu hry. Naopak ak je na palubovke zostava našich vysokých hráčov, vedia mi spraviť dobré clony a pripraviť mi vhodnú situáciu. Vtedy som prirodzene ja ten primárny strelec.“
Čo si George sám uvedomuje a priznáva je rovnováha a konzistentnosť medzi týmito dvoma úlohami. Väčšinou je to badateľné u takticky vyspelých tímoch súperov. Niekedy zas jeho zranením.
„Túto sezónu sme skúsili už toľko rôznych zostáv, že je ťažké získať chémiu medzi spoluhráčmi a cítiť na palubovke jeden druhého. Aj napriek tomu, že spolu dosť trénujeme. V súťažných zápasoch je to úplne iné.“
Treba však myslieť pozitívne a pripomenúť si, že nie je to tak dávno, čo si George nemohol byť istý, či vôbec nejaký ďalší súťažný zápas odohrá. Z tohto pohľadu je vlastne pozitívom mať problémy tohto druhu. Sám tréner si to veľmi dobre uvedomuje a na otázku novinára, ktorá znela - Ako často sa nad celou situáciou okolo Paula Georgea pozastaví a či si vlastne uvedomuje a cení si fakt, že to všetko dopadlo v mnohých ohľadoch lepšie ako to bolo predtým – tréner Vogel veľmi stručne a pokorne odpovedal „Každý deň. Uvedomujem si to každý deň.“
Zdroj: CBSS, Instagram, Youtube
