Talentovaný 19-ročný slovenský futbalový reprezentant a aktuálne hráč poľského klubu Lechia Gdaňsk Lukáš Haraslín, zbiera cenné futbalové skúsenosti na reprezentačnej i klubovej úrovni. O svojej nádejnej futbalovej kariére sa rozhovoril v exkluzívnom rozhovore pre portál sport7.sk.

Lukáš, tvoje prvé futbalové skúsenosti si začal zbierať doma na futbalových trávnikoch v bratislavskom Lamači, kde ťa k futbalu priviedol tvoj otec i dedo. Aj pod ich starostlivým dohľadom si ešte ako malý futbalista získal vraj už vo svojich piatich rokoch prvú registračku. Prezraď nám, ako si na toto pre teba isto pamätné obdobie futbalovej kariéry spomínaš?

Áno, je pravda k futbalu ma priviedol otec s dedom, pretože aj oni hrávali futbal. Keď som sa v piatich rokoch dozvedel, že mi spravili registračku strašne som sa tešil, lebo som konečne mohol začať hrávať ligové zápasy. 

Netrvalo dlho a v tvojich 10 rokoch prišla pozvánka zo Slovanu Bratislava. V belasom drese si futbalovo rástol a rozvíjal svoj talent pod vedením viacerých trénerov...

Do Slovanu som sa dostal vďaka kempu, na ktorý som išiel spoločne s mojim najlepším kamarátom Maťom Bučákom, s ktorým som robil útočnú dvojičku v Lamači. Áno v Slovane som mal viacerých trénerov. Ako prvého som mal pána Marka, nasledoval Rovenský, Bobik, Prokop a v ligovom doraste pán Majoroš. 

Ako 16-ročný si už obliekal reprezentačný dres. Čo považuješ v rámci reprezentačnej kariéry za svoj doterajší najlepší úspech?

Áno, ako 16-ročný som hral za slovenskú reprezentáciu. Za svoj najlepší úspech považujem to, keď sme na domácom šampionáte ME obsadili konečné tretie miesto, kde sme v semifinále podľahli Taliansku (2:0). Týmto výsledkom sme si ale zabezpečili miestenku na MS v Spojených Arabských Emirátoch. Na tomto šampionáte sme sa prebojovali do osemfinále, tu sme ale nestačili na Uruguaj. 

Aké dojmy u teba prevládali po tomto nečakanom reprezentačnom „neúspechu“?

Nenazval by som to neúspechom. Po prehrách a vypadnutiach vládlo vo mne sklamanie, ale keď som prišiel domov uvedomil som si, aký veľký úspech sme dosiahli.

Tvoje individuálne dobré výsledky v reprezentačnom drese nezaostali nepovšimnuté a už čoskoro prejavili záujem o tvoje služby skauti z talianskej Parmy...

Skauti z Parmy ma sledovali už predtým, nakoniec sa rozhodli, že ma kúpia po májových ME.  

Pôsobenie v Taliansku v klube, ktorý bol v tom čase súčasťou i talianskej Serie A, bolo pre teba prvou veľkou zahraničnou výzvou. Ako si si zvykal na túto veľkú kariérnu zmenu?

Do Talianska som prišiel ako 16-ročný. Taliansky štýl futbalu mi sedí a preto som si naň zvykol veľmi rýchlo. Samotný život v Taliansku sa nedá opísať, poviem iba toľko, že super.

Futbalový príbeh talianskeho klubu však v najvyššej súťaži skončil tragicky. V júni 2015 ohlásil klub bankrot a bol preradený do talianskej amatérskej súťaže. Zrejme aj to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo si sa začal obzerať po novom pôsobisku...

Áno, klub vyhlásil bankrot. Po tomto rozhodnutí sme si všetci hráči hľadali nové pôsobiska. 

Ako z odstupom času hodnotíš tvoje talianske angažmán?

Tak samozrejme, že neľutujem toto rozhodnutie. Parma mi dala veľmi veľa a strašne veľkú skúsenosť do budúcna, keďže som vo februári 2015 debutoval i v najvyššej talianskej súťaži Serii A. 

Z Talianska si sa v lete sťahoval do Poľska, kde sa tvojim novým domovom stala krásna PGE Aréna, štadión klubu Lechia Gdaňsk.Ako po niekoľkých mesiacoch hodnotíš pôsobenie v zeleno-bielom drese poľského klubu?

Môžem to zhodnotiť veľmi dobre. Lechia je veľký klub má krásny štadión. Aj podmienky na trénovanie sú celkom slušné.

Podľa informácii sú tvojim veľkým futbalovým snom kluby Real Madrid a Manchester United. Bude teda tvojou ďalšou futbalovou zastávkou najvyššia španielska, alebo anglická liga? Aké sú tvoje kariérne plány do budúcna?

Tak plány do budúcna sa niekedy nedajú naplánovať tak, ako si to sám hráč praje. Ja budem robiť všetko preto, aby som si raz zahral v takom mužstve, alebo aspoň raz zahral na týchto krásnych štadiónoch. Zatiaľ sa však sústredím na moje mužstvo, ktorým je Lechia. 

Moja posledná otázka na záver. Lukáš, čo by si poradil všetkým tým mladým a talentovaným futbalistom, ktorí by jedného dňa chceli hrať na takej úrovni ako ty?

Poradil by som im, že ak si už vybrali za svoj šport práve futbal, nech sa mu venujú naplno, lebo nemá význam, ak to robí niekto nasilu. A tiež to, aby sa vyhýbali diskotékam a podobným záležitostiam.