Futbalové ME do 21 rokov majú za sebou zápasy v základných skupinách, ktoré nám dokonale odhalili silu jednotlivých mužstiev. Pri pohľade na ne musíme skonštatovať, že Slovensko by bolo pre turnaj určite prínosom.

Komentár Filipa Chudého

Vracať sa do polovice októbra minulého roka už nemá veľký význam, aj keď máme ešte v živej pamäti verejnú popravu futbalových snov našich mladých reprezentantov. Chybné a (ne)pochopiteľné verdikty škótskeho rozhodcu Stevena McLeana zapríčinili, že v minulých dňoch sme nemohli žiť ďalšou futbalovou horúčkou. Namiesto toho, aby sme sa porovnávali s európskou špičkou na trávniku, čo by sme si zaslúžili, porovnávali sme sa s ňou iba v hypotetickej rovine.

Českí organizátori ME ešte pred barážou avizovali, že ak postúpime na ich turnaj, radi by nás mali v skupine B, ktorá sa hrala v Olomouci a Uherskom Hradišti. Prvé mesto je od našich hraníc vzdialené 120 km, druhé dokonca iba 40, čiže si dovolím tvrdiť, že v každom jednom zápase by sme boli ako doma, pretože by nás hnalo dopredu vypredané hľadisko plné slovenských fanúšikov. Takáto podpora by predstavovala pre našich reprezentantov doslova dvanásteho hráča, aj keď oni by obstávali aj v hre oboch jedenástok na trávniku.

Kvalifikáciu na tieto ME hralo 52 krajín, my sme sa dostali postupom do baráže medzi 14 najlepších, čo už síce určitý úspech je, lenže podľa mňa kvalitou patríme ešte vyššie. Minimálne určite medzi postupovú sedmičku, ktorú doplnilo na turnajovú osmičku Česko ako organizátor, čo zápasy skupinovej fázy potvrdili.

Ak by sme boli namiesto Talianska v moravskej skupine, v žiadnom prípade by sme neobstáli horšie ako oni, skôr naopak. Taliani herne vybuchli v prvom zápase proti Švédom, čo ich nakoniec stálo postup, pričom je symbolické, že oň prišli spôsobom, ktorý musel zabolieť. Ale Švédi si ho zaslúžili, pretože azúrových v priamom zápase porazili a poslední Angličania boli v skupine iba do počtu. Mužstvo plné hráčov z anglickej ligy absolútne vybuchlo, keď hralo celý turnaj len na náhodu, pričom len tá náhoda mu pomohla k víťazstvu nad Švédskom, ale to bolo všetko. S takýmito Angličanmi by nemal žiaden problém ani výber „21“ čisto z Fortuna ligy. Naši chlapci by v takejto konkurencii posledné miesto ani zďaleka neobsadili. Boli by určite blízko semifinále, ale či by doň postúpili, čo by znamenalo aj miestenku na OH 2016, to si už netrúfam odhadovať, pretože by to bola záležitosť jedného okamihu, ktorý by predstavoval napr. gól, či rozhodnutie rozhodcu...

Nás len môže mrzieť, že hoci vieme, že kvalitu na tieto ME by sme mali, nebolo nám umožnené na nich hrať. No kým hráči ako Zreľák, Niňaj, Lobotka, Mazáň, či prípadne aj Duda, ešte majú šancu niečo podobné zažiť o dva roky v Poľsku, ich kolegovia z bývalej „21“ (Pauschek, Lásik, Hrošovský, Mészáros, Rusov...) už takú šancu nikdy nedostanú. Pre nich je zistenie, že by sa ani na záverečnom turnaji nestratili, iba slabou náplasťou. No hádam ich aj takáto skutočnosť správne nabudí do ďalších futbalových výziev.