Je mladá, talentovaná a úspešná. Venuje sa plávaniu, atletike, cyklistike, hovorí plynule anglicky, nemecky a v svojom odbore je jedna z najlepších. Slovenská triatlonistka Ivana Kuriačková, kráča v športových šľapajach svojej mami skutočne úctyhodným spôsobom. O kariérnych začiatkoch, súčasnosti a víziách do budúcnosti nám prezradila v nedávnom rozhovore.

Ivana v spojitosti s Vašim priezviskom sa začiatky Vašej triatlonovej kariéry hádajú pomerne ľahko, keďže Vaša mamina si v tomto športe u nás vybudovala skutočne silné meno...

Mamina sa od malička venovala športu, postupne sa cez atletiku dostala k triatlonu. Triatlon sa na Slovensku začal rozvíjať od roku 1988, kedy vznikla Slovenská triatlonová únia, no mamina už predtým vyhľadávala preteky v zahraničí v Česku a Maďarsku (pozn. počas socializmu sa ďalej ani nedalo dostať), kde už boli začiatky triatlonu rozvinutejšie. V tomto období ešte reprezentovala Československo, no podmienky na prípravu neboli ideálne. V Leviciach, kde žijeme nebola krytá plaváreň, ktorú postavili v roku 1998 a odvtedy mamina produkuje množstvo triatlonových talentov v klube ŠK ATÓM Levice.

Triatlon je športová disciplína pozostávajúca z troch odlišných športov – atletiky, plávania a cyklistiky. Ktorá z nich je Vám osobnostne najbližšie?

Hneď ako ma mamina priniesla z pôrodnice domov ma ponorila do vody. Takto ma učila plávať hneď od narodenia a keďže boli moje začiatky spojené s plávaním, veľmi som si ho obľúbila a mám ho najradšej.

V profesionálnej športovej kariére je aktívne upriamenie pozornosti a trénovanie jedného druhu športu dostatočne fyzicky i psychicky náročné. Pri triatlone sa musíte popasovať rovno s troma naraz. Ako zvládate tento neľahký problém?

Triatlon je mnohostranný variabilný šport, čím je oveľa zaujímavejší. Nemá jednostranné zaťaženie, je najzdravší špor, sa dá robiť do vysokého veku. Vo svetovom triatlone sa nájdu aj 80-roční pretekári. U mňa sa vyrovnane strieda fyzická a psychická záťaž, keďže študujem prekladateľstvo AJ/NJ na filozofickej fakulte UK, čiže ostatný čas venujem štúdiu pri ktorom si fyzicky oddýchnem.

Koľko hodín denne venujete tréningu?

Nepatrím medzi objemové tréningové typy, mám dobrú genetiku, takže mi stačí trénovať 2-3 hodiny denne.

Štartuje sa vo vode, neskôr nasleduje cyklistika a finišuje sa behom. Už len samotné plávanie, či bicykel je aj pre profi športovca náročným. Svoje tu samozrejme zohráva tvrdý a častý tréning, no Vaše telo musí byť v samom závere zrejme dostatočne vyčerpané. Dokážete si vôbec rozložiť sily, alebo idete do každej z disciplín na maximum?

Dá sa povedať že do plávania sa snažím dať maximu, aby som sa zaradila do čelnej skupiny na cyklistike. No kto chce vyhrať musí vedieť aj dobre behať.

Čo je počas pretekov najdôležitejšie?

Dovidieť na prvého. Taktika je v tomto športe veľmi dôležitá.

Triatlon si zrejme stále naplno užívate, aj napriek tej pekelnej záťaži. Čo máte na tomto športe najradšej v čom tkvie jeho čaro?

Pre mňa je čaro pretekov v spoznávaní nových miest a stretávaní triatlonistov rôznych kútov sveta. Triatlon mi dal možnosť obletieť už skoro celú zemeguľu a stretla som množstvo skvelých ľudí. Ale užívam si aj víťazstvá.

Nazrime tentoraz bližšie do tajov kuchyne tohto športu. Počas pretekov prestrieda triatlonista rôzne druhy oblečenia. Určite tú dôležitú úlohu zohráva aj samotný čas, ktorý strávi na rôznych stanovištiach počas samotného úkonu...

Depá sú dôležité, dá sa na nich veľa získať, ale aj stratiť. Koordinácie a rýchlosť zohráva veľkú úlohu. Po plávaní je potrebné sa vedieť rýchlo vyzliecť z neoprénu, hodiť ho na správne miesto, nasadiť si prilbu a po vytlačení bicykla naskočiť a obuť sa počas jazdy. Je tu potrebné množstvo praxe a skúseností. Do druhého depa sa vyzúvame počas záverečných metrov cyklistiky, musíme zosadnúť na určenom mieste, rýchlo sa zorientovať a nájsť si svoje miesto, kde odkladáme bicykle, potom odložíme prilbu, obujeme sa do tenisiek a vybehneme správnym smerom. Taktiež je dôležitá kvalita a vybavenie, napríklad bicykla. Ja jazdím na úžasnom lacnom bicykli značky Trek, ktorý mi venoval sponzor KCK Oslany.

Na aký najkurioznejší, resp. najzaujímavejší zážitok Vašej triatlonovej kariéry si spomínate?

Je ich viac, ale spomínam si ako som cestovala na európsky pohár do Turecka. Odlietala som z viedenského letiska a po hodine krúžení vo vzduchu sme pristáli v Bratislave. Pilotovi prasklo čelné sklo a tak nás museli opäť priviezť späť do Viedne. Druhý štart sa nám už vydaril, avšak po príchode do Turecka som zistila, že mi neprišla batožina s bicyklom. Tú mi priviezli až ráno v deň pretekov. Počas skladania bicykla som zistila, že mám problém so zadným kolesom a navyše som sa z únavnej cesty začala cítiť chorá. Napriek tomu som sa nevzdala a odštartovala som. Po vydarenom plávaní nasledovala cyklistika na ktorej sa však znovu objavil problém s kolenom a tak som bola nútená preteky ukončiť. No aj takto to občas môže dopadnúť.

Ak sa ešte vrátime na štart do Vašich športových začiatkov, podľa informácii ste si vo veku 14-rokov dali s maminou menší „rodinný súboj“ na olympijskom triatlone v Martine, prezraďte nám, ako dopadol...

Vyplávala som pred ňou s veľkým náskokom, predbehla ma až na behu, dva kilometre pred cieľom. Diváci jej kričali, aby ma nechala vyhrať, no ona mi lacné víťazstvo nedarovala. (smiech)

Vašu mamu a nielen ju, ale aj seba samú reprezentujete v tomto športe na skutočne vynikajúcej úrovni. Na Vašom konte máte už niekoľko cenných ocenení a víťazstiev. Ktoré z nich považujete za to najpamätnejšie a najhodnotenejšie?

Najviac si cením svoju zbierku 15 medailí z európskych pohárov v ktorej sa nachádza 5 zlatých. Najhodnotnejšie sú ale tituly Majsterky Európy v duatlone 2013, Majsterky sveta v akvatlone 2012 a 2014, ale určite si veľmi cením aj tretie miesto z európskeho pohára v kategórii elite žien v Tartu 2013.

Posledná otázka na záver. Patrí medzi Vašej ambície do budúcna aj miestenka na olympijskom štarte v Rio de Janeiru?

Medzi moje ambície patrí štart na olympiáde, či už v Riu to je otázne. Momentálne som nominovaná na prvú Európsku olympiádu v triatlone v azerbajdžanskom Baku.