Bývalý najlepší futbalista na svete, Lionel Messi, prežíva najhoršie futbalové obdobie. Nielenže sa trápi celá Barcelona, ale trápi sa aj samotný Argentínčan, keď si akoby nevie nájsť miesto na ihrisku.

Komentár Filipa Chudého

V rokoch 2009 – 2012 vyhral štyrikrát za sebou Zlatú loptu určenú pre najlepšieho futbalistu sveta. A hoci sa dá hlavne o jeho víťazstve v roku 2010 silne pochybovať, tak aj tak to nebolo s ním také zlé ako teraz. Padá totiž Messiho nedotknuteľnosť. Práve tá mu priniesla víťazstvo v ankete o najlepšieho svetového futbalistu v roku afrických MS. Teda bol vyhlásený za najlepšieho aj v čase, keď na vrchole roka totálne pohorel, jeho Barcelona nepostúpila ani len do finále Ligy majstrov a mohla sa pochváliť „iba“ ligovým titulom. No aj tak bol vraj najlepší.

Vtedy to bolo jeho najtesnejšie víťazstvo Zlatej lopty, ale bolo, pretože zaňho hlasovali tí, čo ho považovali pomaly za futbalového boha a našlo sa ich dosť. Lenže tento počet rapídne klesá, pretože aj v prípade Messiho sa ukazuje, že je to len človek. A čo je preňho ešte horšie, už po ňom nešliape len Pepe, ale aj vlastní fanúšikovia. Culés už majú plné zuby výsledkov vlastných hráčov. Tie sú síce ešte celkom obstojné a veľa klubov by ich bralo všetkými desiatimi, ale hráči Barcelony svojich prívržencov v minulých rokoch až príliš rozmaznali, preto nejaké štvrťfinále Ligy majstrov, finále národného pohára a istotu účasti v skupinovej fáze budúceho ročníka milionárskej súťaže nepovažujú za úspech, ale za zlý vtip.

Niektorí fanúšikovia katalánskeho klubu už pochopili, že éra úspechov sa už skončila, iní, trochu radikálnejší, si to chcú s hráčmi vybaviť najlepšie ručne-stručne, ale minimálne nadávkami nešetria a ďalšia značná časť si už ani nepamätá, že fandila Barcelone, keďže fanúšik úspechu sa priklonil k niekomu inému.

Víťazná éra Barcelony sa skončila a s ňou aj mýtus o neprekonateľnom tíme na čele s Messim. Kým v minulosti sa rozoberali iba jeho góly a porovnával sa s najlepšími hráčmi histórie, tak v teraz sa rozoberá, či vôbec na ihrisku je. Jeho 6 800 skôr odchodených metrov proti Atleticu Madrid už o niečom svedčalo. Veď Pinto mal iba o 1,5 km na konte menej, a to hovoríme o brankárovi, ktorý sa pohybuje v území cca 16,5 x 40 metrov. Preto som si Messiho všímal viac vo finále pohára, kde sa tiež teda nepretrhol. Drvivú väčšinu času vyklusával v tempe, že by vás telocvikár nechal za to prepadnúť a možno si aj sám sebe kládol otázku: „Messi, kde si?“

Vraj sa mu už nechce hrať na krídle, ale vo finále pohára mu to na hrote útoku tiež nesvedčalo. Aj to dokresľuje, že Messi sa hľadá, čo má za následok barcelonský ústup, alebo je to aj naopak, pretože sa to ťažko určuje. V každom prípade jedna éra skončila. Tým v žiadnom prípade nemyslím Messiho kariéru, ale spôsob akým bol kedysi najlepší sa už nezopakuje. Ak bude chcieť byť opäť na vrchole, musí nájsť iný spôsob ako tiki-taka. A to nedosiahne tak, že sa bude na ihrisku prechádzať, ale nájde novú motiváciu. Barcelona mu ju v tejto sezóne už nedá, ale šancu bude mať ešte na MS. Uvidíme, či sa dovtedy nájde, ale bola by škoda, keby sa hráčovi s takým talentom nechcelo a hľadal na ihrisku sám seba, namiesto súperovej brány.

V diskusii sa vyjadrite, čo hovoríte na Messiho výkonnosť?