Konečne je to tu! Od októbrovej pokvalifikačnej radosti si každý slovenský športový fanúšik brúsi zuby na Majstrovstvá sveta vo futbale. Prečítajte si článok, v ktorom vám priblížime národný výber Slovenska.
V uliciach sa objavujú prví nadšenci v národných dresoch. V duchu cítiť aj napriek parlamentným voľbám, ktoré ľudí obyčajne rozdelia, akúsi jednotnosť celého národa kvôli futbalu. Podobnú sme mali možnosť pociťovať v zlatých rokoch Slovenského hokeja. Futbalová eufória na Slovensku práve začala!
Prezývka: Weissovci
Súperi: Paraguaj, Taliansko, Nový Zéland
Klúčoví hráči: Marek Hamšík (Neapol), Stanislav Šesták (Bochum), Ján Mucha (Everton), Martin Škrtel (Liverpool)
Posledných 5 zápasov:
Krátka história
Prvé futbalové kroky robili slovenskí futbalisti v spoločnosti svojich českých kolegov. Reprezentácia Československa z medzivojnových rokov patrila k tomu najlepšiemu, čo vtedajší futbalový svet ponúkal. Dôkazom jej kvalít bol zisk striebornej medaily na MS 1934 v Taliansku. Hitler však túto spoluprácu rozdelil.
Ešte pred vojnou odohrali Slováci prvé zápasy pod hlavičkou samostatného slovenského štátu. Debut zažili 27. augusta 1939, kedy nastúpil reprezentačný výber v Prahe na zápas proti Nemecku a prehral v ňom 0:2. Celkovo slovenské mužstvo z rokov 1939-1945 odohralo 16 zápasov s bilanciou tri víťazstvá, dve remízy a 11 prehier. Po vojne sa opäť nielen futbalové sily Čechov a Slovákov spojili, výsledkom čoho bolo niekoľko úspechov československých futbalistov (striebro z MS 1962, zlato z ME 1976 , olympijské zlato 1980).
Vznik súčasnej slovenskej futbalovej reprezentácie a zároveň Slovenského futbalového zväzu (SFZ) sa datuje do roku 1993, kedy sa rozišli spoločné cesty oboch štátov. Prvý oficiálny zápas odohrala novovzniknutá slovenská reprezentácia v Dubaji proti Spojeným arabským emirátom a zvíťazila v ňom najtesnejším rozdielom 1:0. Jediným strelcom bol súčasný reprezentačný kouč Vladimír Weiss.
V novej kapitole slovenského reprezentačného tímu však až doteraz chýbal výraznejší úspech. Prvým trénerom národného výberu sa stal Jozef Vengloš. Tento renomovaný kormidelník však nedokázal s novovytvoreným tímom reálne zaútočiť na postup na ME 1996. Po prehre 0:5 v Poľsku na slovenskej lavičke skončil. Kvalifikačný cyklus dokončil Jozef Jankech a jeho úlohou bolo zabojovať o účasť na MS 1998. Lenže Slovensko sa dostalo do ťažkej skupiny, v ktorej figurovalo Portugalsko, Juhoslávia a čerství vicemajstri sveta z Česka. Napriek ťažkému lósu živili Slováci postupové nádeje až do domáceho dvojzápasu proti Juhoslávii a Španielsku. Balkánci získali v Bratislave bod, Španieli všetky tri a slovenský sen o Francúzsku sa rozplynul. Prehra v Česku v poslednom stretnutí kvalifikácie znamenala konečné štvrté miesto.
Aj do bojov o Euro 2000 vstúpili Slováci na lavičke s Jozefom Jankechom, no tentokrát odkoučoval iba tri kvalifikačné zápasy. Domáca prehra 0:3 znamenala jeho koniec. Do dôležitého súboja proti Poľsku o necelý mesiac neskôr vstupoval slovenský výber v nie práve najlepšom psychickom rozpoložení. Zápas viedol z pozície hlavného trénera Dušan Radolský, ale ani on nezabránil prehre 1:3. O znovuzrodenie postupových nádejí sa mal postarať Dušan Galis, ale skúsený lodivod zo svojej funkcie odstúpil ani nie po dvoch mesiacoch. Dôvodom bolo znovuzvolenie Františka Laurinca do funkcie prezidenta SFZ. Uvoľnené miesto obsadil Jozef Adamec, no ani niekdajší trnavský kanonier nenašiel recept na víťazstvá v dôležitých zápasoch. Bratislavská remíza s Maďarskom, prehra v Portugalsku a domáci debakel 1:5 proti Rumunsku boli dôkazom toho, že v kľúčových momentoch slovenská reprezentácia zlyhávala.
Potvrdila to aj nasledujúca kvalifikácia o svetový šampionát 2002 v Ázii. Jozef Adamec napriek nevýrazným výsledkom zotrval na reprezentačnej lavičke, a tentokrát Slovensku konečne prial lós. Po náročných súperoch na čele s Francúzskom, Portugalskom, Českom, Juhosláviou či Španielskom sme sa mali o miestenku do Japonska a Južnej Kórey pobiť so Švédskom a Tureckom. Až do zápasu vo Švédsku išlo všetko celkom dobre, mrzela len domáca remíza s „Troma korunkami“, ale potešil možno nečakaný bod z Turecka. Všetko sa zlomilo v Štokholme. Ďalší kľúčový zápas a ďalší nezdar slovenského tímu. Prehra 0:2 vzdialila postupové nádeje, ale zďaleka nebolo nič stratené. No o štyri dni prišlo niečo, čo slovenský fanúšik absolútne nečakal – zlyhanie v Azerbajdžane. Aspoň teoretická nádej žila, ale po ďalšom domácom zaváhaní bol koniec. Turecko vyhralo v krajine pod Tatrami 1:0, čo znamenalo definitívne K.O. pre Adamca a jeho zverencov. V troch dôležitých stretnutiach nestrelili ani gól, inkasovali päť.
Do nového kvalifikačného cyklu vstúpilo Slovensko na lavičke s Ladislavom Jurkemikom. Už jeho začiatok ukázal, že na úspechu v anglickej a tureckej spoločnosti nemôže byť ani pomyslenia. Prehry v Turecku 0:3 a doma s Anglickom 1:2 posadili našich najväčších rivalov na koňa, z ktorého už nespadli. Slovenskí futbalisti ani v jednom zo štyroch najdôležitejších stretnutí 7. skupiny nebodovali, čo na postup medzi európsku elitu stačiť nemohlo. Jurkemik po dvoch rokoch skončil a uvoľnil miesto Dušanovi Galisovi.
Tentokrát bývalému trénerovi Slovana Bratislava nevadilo, že futbal pod Tatrami stále riadi František Laurinec. Galis znamenal oživenie a najmä remíza v Rusku zvýšila optimistické vyhliadky. Slováci zvládali úlohu favorita v zápasoch s Luxemburskom, Estónskom či Lotyšskom. Doma neprehrali s najväčším ašpirantom na postup do Nemecka, Portugalskom. Prvá strata všetkých bodov prišla až v portugalskej odvete, ale výsledok 2:0 pre domácich neznamenal katastrofu. Cieľom bolo minimálne druhé miesto, ale stále žila nádej i na priamy postup. O to viac mrzeli remízy 0:0 v Lichtenštajnsku a 1:1 v Lotyšsku. Nádej na priamy postup bola fuč, ale po jednogólovom triumfe nad Estónskom stačil na druhé miesto a účasť v baráži bezgólový výsledok v poslednom zápase kvalifikačnej skupiny doma proti Rusku. V baráži „vyfasovali“ Galisovci Španielsko a debakel 1:5 z Madridu zahnal myšlienky o účasti Slovenska na MS v Nemecku. Domáca remíza v odvete 1:1 bola iba rozlúčkou s dovtedy najlepšou kvalifikáciou zo strany reprezentantov s dvojkrížom na prsiach.
Úspešné počínanie dodalo slovenským fanúšikom elán do nasledujúcej fázy, ktorou boli boje o účasť na Eure 2008. Už druhý zápas však znamenal zmenu nálady. Bratislavská prehra 0:3 proti Česku bola krutým prebudením. Následné víťazstvo 5:1 vo Walese vlialo do bielo-modro-červených žíl opäť vieru, ale tú okamžite ukončila ďalšia porážka, tentokrát 1:4 od Nemecka, ktorá znamenala koniec Galisovej éry. Zodpovednosť za výsledky reprezentácie prebral Ján Kocian. Už len zázrak mohol vrátiť jeho nových zverencov do hry o Euro 2008. No ten neprišiel, ba naopak. Výsledky pod Kocianom absolútne nezodpovedali očakávaniam, aké príchod nového kouča sprevádzali. Veľký počet hráčov, ktorí sa objavili v najcennejšom drese a neustále hľadanie optimálnej formy mali za následok prehry v Nemecku a Česku i trnavský výprask 2:5 od Walesu. Reprezentácia stratila dôveru ľudí, nenavrátili ju ani vysoké víťazstvá nad San Marínom. Ján Kocian sa musel po konci kvalifikácie o Euro v Rakúsku a Švajčiarsku porúčať.
Kvalifikácia MS 2010
.jpg)
Počas 16 rokov viedlo slovenskú futbalovú reprezentáciu deväť trénerov. Zatiaľ posledným je Vladimír Weiss st. Pred jeho usadnutím na trénerskú lavičku bol národný tím vo veľmi zlom stave, ale Weiss dokázal svojich zverencov stmeliť, dôkazom čoho je víťazstvo v tretej kvalifikačnej skupine MS 2010. V nej začali Slováci víťazstvom proti Severnému Írsku 3:1, no následne prišla prehra v Slovinsku 1:2. Povinnou jazdou bol zápas v San Maríne, kde sa ale futbalisti spod Tatier poriadne natrápili a triumf 3:1 nepatril medzi najvydarenejšie. Úplne iný prívlastok dostalo víťazstvo 2:1 proti Poľsku. Poliaci prišli v Bratislave o tri body až v samotnom závere, kedy výsledok otočil dvoma gólmi Stanislav Šesták. Prvý aprílový deň dokázali „Weissovci“ pomerne nečakane zvíťaziť v Prahe nad českým výberom 2:1. Tieto tri body potvrdili v júnovom domácom zápase proti San Marínu a po vysokom víťazstve 7:0 sa usadili na čele svojej kvalifikačnej skupiny. Líderskú pozíciu potvrdili remízou vo federálnom derby proti Česku. Ďalší dôležitý krok smerom k Afrike spravili hráči spod Tatier o pár dní neskôr. Na nedobytnej pôde vo Windsor Parku zdolali domáce Severné Írsko 2:0 a k postupu na záverečný turnaj, prvý v histórii samostatnosti, im stačil bod v súboji proti Slovinsku. Lenže Slováci šancu nevyužili, a reparát museli zložiť v Poľsku. V snežnej búrke na štadióne v Chorzówe prežili v druhom polčase klinickú smrť a po vlastnom góle Gancarczyka z tretej minúty slávili historický postup medzi svetovú elitu.
Šance Slovenska na MS v JAR
.jpg)
Taliani už niesú takým suveréným tímom ako tomu bolo štyri roky dozadu, keď sa stali majstrami sveta. Potvrdzujú to aj ich nedávne nevýrazné výsledky v príprave. Tím tridsiatnikov rozhodne nepatrí medzi najväčších favoritov turnaja, napriek tomu bude v zápase so Slovenskom jednoznačným favoritom. Netreba zabúdať na to, že Taliansko je typickým turnajovým družstvom, ktorému vyhovuje odohrať pár zápasov v krátkom slede za sebou.
Paraguaj síce nepatrí medzi úplnú špičku v Južnej Amerike, no postup na MS si v ťažkej konkurencií Juhoamerickej kvalifikácie vybojoval prekvapujúco hneď ako druhý po suverénnej Brazílií. Podcenie by určite nebolo na mieste. Ide predsa o mužstvo, ktoré dokázalo v kvalifikácií poraziť Argentínu, teda celok, ktorý patrí medzi najväčších favoritov týchto MS. Paraguaj sa na rozdiel od ostatných reprezentácií Južnej Ameriky prezentuje oveľa defenzívnejším štýlom hry. Práve kvalitnejší útok je tým, čo chýba Paraguaju v porovnaní s top mužstvami sveta.
Nový Zéland je jasným outsiderom skupiny. Teda aspoň podľa FIFA rankingu. Reálna sila Nového Zélandu je však oveľa väššia ako úvádzajú štatistiky. Uvedomuje si to aj náš tréner Vladimír Weiss, ktorý bol svedkom ich prekvapujúceho víťazstva v príprave so Srbskom 1:0. Zápas to bude pre nás ťažký. Budeme sa musieť vyrovnať s úlohou favorita, my budeme tí, ktorí budu musieť útočiť. Okrem toho nám určite nebude vyhovovať herný štýl, s ktorým na nás súper vyrukuje. Treba počítať s bojom o každý milimeter ihriska, tvrdými súbojmi a množstvom centrovaných lôpt. Hráči Nového Zélandu majú totiž najväčšiu silu práve vo vzduchu. S Novým Zélandom treba v skupine F jednoducho počítať.
Slovensko má na postup zo skupiny. Pokiaľ nám bude priať štastíčko a hráči budú vo vrcholnej forme prekážka v podobe Nového Zélandu a Paraguaju nemusí byť neprekonateľna. Taktiež zápas s Talianskom nie je určite vopred stratený. Možno práve talianský štýl futbalu bude našim hráčom najviac vyhovovať. Čo myslíte Vy? Máte iný názor? Hlasujte v ankete a vyjadrite sa v diskusií pod článkom!
Slovensko do toho!
Zdroj: SITA, internet, sport7.sk, google
