Main Content

Komentátor Spartak TV: Túžim si zakričať, sme majstri Slovenska! (Rozhovor)

streda, 15. február 2017 13:05 | Autor: Silvia Petrašková

Komentátor Spartak TV: Túžim si zakričať, sme majstri Slovenska! (Rozhovor)
Komentátor Spartak TV: Túžim si zakričať, sme majstri Slovenska! (Rozhovor) | zdroj: archív Andrej Zvolenský

Jeho detský sen sa mu stal skutočnosťou a dnes komentuje zápasy pre hlavnú klubovú televíziu „Bílych Andelov“ Spartak TV. Dlhoročný fanúšik FC Spartak Trnava Andrej Zvolenský nám o svojej zaujímavej práci za komentátorským mikrofónom svojho milovaného futbalového klubu porozprával v exkluzívnom rozhovore.

Andrej v úvode nášho rozhovoru sa vráťme na úplný začiatok Vášho pôsobenia v klubovej televízii Spartaka Trnava, kde pôsobíte už od jej samotného vzniku. Začínali ste na pozícii redaktora. To, že ste získali prácu práve v tejto klubovej televízii má vraj „prsty“ aj Vaša priateľka. Ako to teda v skutočnosti bolo, prezraďte nám...

Už od malička bolo mojim snom pracovať ako športový komentátor. Jedného dňa som na sociálnej sieti videl inzerát, v ktorom riaditeľ televízie Marek Piaček hľadal ľudí, ktorí by mali záujem pracovať v klubovej televízii Spartaka Trnava. S Marekom som sa poznal, lebo pochádza z Modranky, tak ako ja, a preto som rozmýšľal nad tým, že sa mu ozvem. V tomto mala rozhodujúcu úlohu moja priateľka Kristínka, ktorá ma „dotlačila“ k tomu, aby som to skúsil. Absolvoval som prijímací pohovor a dostal som šancu pracovať ako redaktor, ktorý bude mapovať trnavské oblastné súťaže. Zhodou okolností som sa však k tejto práci nikdy nedostal.

A ako ste sa dostali k práci športového komentátora?

Ako som už spomínal, dostal som prácu redaktora, no ešte počas pohovoru sa ma Marek Piaček spýtal, či nemám skúsenosti s komentovaním futbalových zápasov. Predtým som nemal absolútne žiadne skúsenosti s prácou v médiách a zápasy som si komentoval maximálne na hernej konzole. (smiech) Povedal som však, že by som to rád skúsil, pretože by to bol splnený sen. Tento pohovor som absolvoval v stredu a už v nedeľu som sedel za mikrofónom a komentoval zápas medzi našou juniorkou a Šamorínom. Po zápase mi Marek oznámil, že redaktora robiť nebudem a že začnem pracovať ako športový komentátor.  



zobraziť celú galériu
(9 fotiek)

Odkomentovali ste už niekoľko futbalových stretnutí. Ktorý z nich bol z Vášho pohľadu najpamätnejší?

Tých pamätných zápasov bolo viac. Svoje čaro mali samozrejme oba otváracie duely, ako zápas Old Boys, tak aj stretnutie s Atleticom Paranaense. Pre mňa osobne sú však najpamätnejšie hlavne zápasy, ktoré som komentoval v Európskej lige. Jedným z vrcholov mojej doterajšej kariéry bolo komentovanie zápasu na štadióne Toumba v Solúne. Na zápase bolo 24-tisíc divákov a vytvorili fantastickú atmosféru. Mrzí ma len, že sme s PAOK-om vtedy smolne prehrali. Zaujímavý zážitok som zažil aj v Sarajeve, kde sme hrali proti miestnemu „Olimpiku“ na starom Olympijskom štadióne. Organizátori nám na zápas nesprístupnili komentátorské pozície a tak som musel komentovať priamo z tribúny. Tam si okolo mňa posadalo asi 200 členov Ultras FK Sarajevo zo skupiny Horde Zla, no a prácu mi teda celých 90 minút rozhodne neuľahčovali. Samozrejme nesmiem zabudnúť ani na výhru nad Slovanom 4:0 z roku 2014, pretože to je nezabudnuteľný zápas pre každého fanúšika Spartaka.

Ako prebieha Vaša príprava pred tým, než si sadnete za komentátorský mikrofón?

Príprava prebieha prakticky počas celého týždňa. Stále sledujem rôzne športové portály, napríklad aj ten váš Šport7 a hľadám rôzne informácie o kluboch. V týždni sa venujem celej slovenskej lige a pohárovým súťažiam a deň pred zápasom sa už venujem len nášmu súperovi. Musím povedať, že práca komentátora nie je iba o 90 minútach za mikrofónom. Je treba si stále držať nejaký všeobecný prehľad.

Za komentátorským mikrofónom sa už vedľa Vás vystriedalo viacero spolukomentátorov.  S ktorým z nich si spoluprácu pochvaľujete najviac?

Za tie tri roky ich bolo naozaj dosť. Veľmi si napríklad cením spoluprácu s pánom Radolským. Moje komentovanie dokáže vždy obohatiť o odborný pohľad. Vo svojom obore patrí na Slovensku jednoznačne medzi najväčších odborníkov. V poslednej dobe sa mi veľmi dobre spolupracovalo aj s našim dnes už bývalým hráčom Matúšom Pauknerom. Povedal by som, že medzi nami fungovala nejaká chémia a myslím, že „Pauky“ sa v budúcnosti po konci futbalovej kariéry nestratí ani ako televízny expert.



zobraziť celú galériu
(9 fotiek)

Čo je na práci športového komentátora najťažšie a na druhej strane, čo na tejto práci milujete najviac?

Najťažšie je pre mňa komentovanie zápasu bez atmosféry, keď je na štadióne ticho a príde málo ľudí. Vtedy sa človeku ťažšie motivuje. Aj zlý zápas sa dá ľahšie okomentovať, keď vás strhne atmosféra na štadióne. Na práci komentátora milujem práve tie chvíle, keď si sadnem za mikrofón a nepočujem sám seba, pretože štadión buráca, ako to bolo napríklad pri prvom derby na novom štadióne, kde bolo 15-tisíc ľudí. Svoju prácu milujem aj preto, že som vďaka nej spoznal ľudí, o ktorých som dovtedy len čítal v časopisoch a sledoval ich v televízii. Dnes si veľmi cením priateľstvá s ľuďmi ako Viktor Blažek, Erik Jendrišek, či Ľuboš Kamenár, ktorých som vďaka svojej práci spoznal a aj keď už nepracujú v Spartaku som s nimi v kontakte.

Ste súčasťou televízie už od jej vzniku. Ako si na jej začiatky spomínate?

Začiatky boli zaujímavé. Nemali sme vlastné priestory a vysielanie sa skladalo z osem hodinovej slučky, ktorá chodila stále dookola. O program sa staral jeden moderátor, komentátor a kameraman. Zmeny nastali asi po pol roku, kedy do televízie prišiel Miroslav Piaček a začal z nás robiť naozaj plnohodnotnú regionálnu športovú televíziu. Pribúdali noví ľudia a nové relácie. Postupne sa rozbehla aj spravodajská relácia, ktorá sa zhodou okolností volá Šport7 a vysiela sa dodnes. Bohužiaľ Mirko nás v roku 2015 navždy opustil, čo bola pre nás všetkých veľká rana. Mirko bol náš mentor a to, ako televízia vyzerá dnes je z veľkej časti jeho zásluha. Mrzí ma, že som mu už nestihol poďakovať, pretože všetko čo o tejto práci viem je jeho zásluha. Na jeho prácu našťastie výborne nadviazal náš súčasný technický riaditeľ Mišo Konkoľ a televízia sa opäť posunula ďalej.

A ako sa televízii a jej tímu darí dnes?

V televízii už v súčasnosti pracuje päť redaktorov a takmer desať stálych a externých kameramanov a strihačov. Vysielame sedem rôznych relácií a pribudnú ďalšie. Odvysielali sme prvé live prenosy, v ktorých chceme v budúcnosti pokračovať. Začali sme tiež zo záznamu vysielať hokejové a futsalové zápasy z Trnavy. Mojim snom je rozbehnúť reláciu, ktorá bude každý týždeň mapovať celé ligové kolo našej Fortuna ligy. Najnovšie moji kolegovia Miriama Švikruhová a Marek Zsolnai rozbehli programy, ktoré mapujú naše mladé talenty a bývalých hráčov. Keď vidím kam sme sa prakticky z ničoho dokázali za tri roky posunúť, mám obrovskú radosť a vidím, že naša práca má zmysel.

Zápasy Spartaku Trnava komentujete priamo na jeho novučičkom štadióne v City Aréne. Ako od jeho oficiálneho otvorenia hodnotíte divácku návštevnosť na domácich zápasoch?

Komentovať zápasy na štadióne Antona Malatinského je vždy fantastické. Mrzí ma však, že vidím počas zápasu prázdne tribúny. V minulej sezóne bolo úžasné, keď som komentoval zápasy proti Slovanu, či Trenčínu, na ktorých bolo viac ako 10-tisíc divákov. Bohužiaľ situácia je momentálne taká, že ľudia už majú štadión opozeraný a aj to je jeden z dôvodov, prečo klesli divácke návštevy. Navyše ku koncu sezóny Ultras vyhlásili bojkot. Ako Trnavčana ma to veľmi trápi zvlášť, keď si spomeniem, že pred pár mesiacmi sme na zápase s Austriou mali štadión vypredaný. Verím, že sa fanúšikovia časom vrátia.



zobraziť celú galériu
(9 fotiek)

Vaša práca prináša určite množstvo zaujímavých príhod. Jedna z nich sa stala nedávno počas prípravného stretnutia medzi Spartakom Trnava a štvrtým tímom českej najvyššej futbalovej súťaže Fastav Zlín, keď ste komentátorský mikrofón museli narýchlo vymeniť za rozhodcovskú píšťalku. Cudzia Vám však táto práca rozhodne nebola. S rozhodcovskou činnosťou máte vraj už bohaté skúsenosti...

Áno, nebola to pre mňa novinka. Počas štúdia na strednej škole som si privyrábal ako rozhodca v trnavských oblastných súťažiach. Boli to pekné skúsenosti, vyskúšal som si futbal už prakticky z každej strany. Skončil som s tým po jeseni v roku 2013, pretože som sa chcel sústrediť skôr na hráčsku kariéru. O dva mesiace som navyše začal pracovať v klubovej televízii Spartaka. Napriek tomu som za tieto skúsenosti rád. Myslím, že aj tieto skúsenosti mi dnes pomáhajú v práci komentátora.

Nezlákala Vás táto príležitosť k opätovnému návratu?

Samozrejme príležitosť odpískať zápas dvoch prvoligových klubov sa neodmieta a bol to obrovský zážitok, ale beriem to len ako pekné osvieženie spomienok. Práca futbalového rozhodcu je pre mňa uzavretá kapitola.

Po futbalovej stránke ste rozlietaný skutočne na všetky strany, futbal totiž nielen komentujete, ale ho i aktívne hrávate na oblastnej úrovni, kde obliekate dres rezervy Boleráza...

Áno, momentálne som druhú sezónu v rezerve Bolerázu. Na to, že sa mužstvo dalo dokopy prakticky až tesne pred súťažou sa nám darí celkom dobre. Za svoju jesennú časť nemôžem byť spokojný, lebo som aj kvôli práci vymeškal veľa tréningov a preto som na jeseň neodohral toľko zápasov koľko by som si predstavoval. Verím, že v jarnej časti sa mi to podarí zlepšiť a po absolvovaní zimnej prípravy s A-tímom Bolerázu budem pre môj tím väčším prínosom.

Andrej je zjavné, že Vás práca vo svojom milovanom klube nanajvýš baví. Ako a kde však vidíte svoju budúcnosť? Hodláte aj naďalej byť súčasťou práve tohto klubu a jej televízie?

Mám 23 rokov a verím, že celá kariéra je ešte predo mnou. Chcel by som v prvom rade popri práci dokončiť vysokú školu. Nateraz sa sústredím na prácu v televízii. V budúcnosti by som sa určite rád posunul aj do celoštátnej televízie a komentoval napríklad MS vo futbale, či Ligu majstrov. A samozrejme stále platí, že si chcem v našej televízii zakričať „Sme majstri Slovenska!“