Main Content

Šermiarka Cipárová: Konkurencia je silná, medaily sa získavajú ťažšie (rozhovor)

streda, 10. jún 2015 11:22 | Autor: Silvia Petrašková

Šermiarka Cipárová: Konkurencia je silná, medaily sa získavajú ťažšie (rozhovor)
Šermiarka Cipárová: Konkurencia je silná, medaily sa získavajú ťažšie (rozhovor) | zdroj: Richard Dömös

Šerm je športová disciplína, ktorá bola do olympijského zoznamu hier zaradená už na prvých novodobých olympijských hrách v Aténach v roku 1896. Tomuto netradičnému druhu športu podľahla aj mladá a talentovaná Dagmar Cipárová, momentálne najúspešnejšia slovenská reprezentantka v športovom šerme, ktorú v nasledujúcom exkluzívnom rozhovore vyspovedala redakcia portálu sport7.sk.

Dagmar ako mladá športovkyňa sa venujete skutočne zaujímavému druhu športu – šermu. Ten bol však už od Vášho detstva vo Vašej rodine úplnou samozrejmosťou, keďže ste v podstate v šermiarskom prostredí vyrastali. Ako si spomínate na svoje prvotné začiatky a zoznámenie s týmto športom? Čo na ňom milujete najviac?

Do telocvične som za začala chodiť vo veľmi skorom veku, bola som dosť aktívne dieťa. A keďže môj otec bol tréner, chodievala som na tréningy s ním a v telocvični som robila kotrmelce, hrala sa a občas otravovala ostatných. (smiech) Približne od ôsmych rokov som začala trénovať aj ja.Milujem šport a pohyb ako taký. Na šerme mám najviac rada kombináciu pohybu a to, že môžem používať svoju hlavu, vymýšľať taktiku, akcie a finty na súpera, ako ho poraziť.

Prejdime tentoraz bližšie k samotnému športu. Počas súťaži sa používajú vraj až tri druhy šermiarskych zbraní kedy sa šermuje šabľou, fleuretom a kordom. Aký je medzi nimi rozdiel?

Rozdielov medzi zbraňami je viac. Hlavný je ten, že fleuret a kord sú bodné zbrane, súpera treba zasiahnuť hrotom, šabľa je sečná zbraň, zásah platí hranou čepele. Rozdiel je aj v časti tela, na ktorú zásah platí. Vo fleurete platí zásah len do trupu bez rúk a hlavy, pri šabli od pása hore a v korde platí zásah na celé telo, teda aj do špičky na nohe alebo do hlavy. Okrem toho je rozdiel v spôsobe boja. V korde platí zásah tomu, kto skôr bodne a platí aj keď zasiahnu obaja šermiari súčasne, vtedy sa priráta zásah obom. Vo fleurete a šabli platí tzv. právo útoku, získa ho ten, kto začne svoj útok ako prvý a zasiahne alebo právo útoku prevezme krytom alebo pohybom a zasiahne. Pri týchto dvoch zbraniach je veľmi dôležité oko rozhodcu, ktorý musí danú akciu vyhodnotiť a zásah spravodlivo prisúdiť. 

Čo okrem samotnej zbrane patrí medzi základné vybavenie šermiara?

Ak pôjdem odspodu, sú to tenisky, podkolienky, šermiarske nohavice, šermiarsky mundúr, maska a rukavica na ozbrojenú ruku. Okrem toho sa pod mundúrom nachádza tzv. spodná vesta, ktorá chráni ozbrojenú ruku a trup, hlavne podpazušnú jamku, pretože v minulosti práve tadiaľ dochádzalo k zraneniam, niekedy až smrteľným - prepichnutie pľúc. Táto vesta je prešitá kevlarovými vláknami. Ženy ešte nosia plastový chránič hrudníka. Súčasťou výstroja je aj elektrická šnúra, oblieka sa spolu s mundúrom, jeden koniec vedie do zbrane, druhý do navíjacieho prístroja a vďaka tomu je možné zaznamenávať zásahy na prístroji, ktorý signalizuje zásahy pomocou dvoch rozdielnych svetiel. Každému súperovi na planši prináleží jedno svetlo. Zelené alebo červené.

Skúste nám teda aspoň v krátkosti objasniť základné pravidlá športového šermu. Čo hrá hlavný prím pri hodnotení rozhodcov?

Súťaž je rozdelená na základné kolo a eliminácie. V základných kolách sú šermiari rozdelení do 6 alebo 7 členných skupín, kde sa šermuje systémom každý s každým na 5 zásahov alebo 3 minúty čistého času. Po základných kolách sa vytvorí celkové poradie podľa počtu víťazstiev a koeficientu, rozdiel daných a obdŕžaných zásahov 20 - až 30% štartového poľa vypadne, zo zvyšných vznikne „pavúk" ako v tenise, najlepší ide s najhorším atď. Nazývajú sa elimináciami pretože kto prehrá, v súťaži končí. Tá sa šermuje na 15 zásahov alebo 3x3 minúty čistého času. Medzi každou tretinou je minútová prestávka, počas ktorej šermiar nesmie opustiť hracie pole, tzv. planš - 2 m široký, 14 m dlhý pás vodivého kovu. Vodivý preto, aby pri bodnutí doňho nesvietil zásah. Počas prestávky sa šermiar môže napiť a nechať si poradiť od trénera. Zásahy sú zaznamenávané na signalizačnom aparáte umiestnenom vedľa planša uprostred, aby každý šermiar naňho videl rovnako. Okrem zásahov zaznamenáva skóre a čas. Pred každým zápasom šermiari pozdravia seba navzájom, rozhodcu, prípadne publikum. Postavia sa do stredu na základný postoj a na povel rozhodcu „vpred“ sa začne zápas. Po zápase sa opäť pozdravia a podajú si ruky, čo zo šermu robí gentlemanský šport. Ako v každom inom športe platia určité pravidlá, čo šermiar smie a nesmie robiť počas zápasu, situácie, v ktorých  sa udeľuje žltá karta - výstraha, červená karta - trestný zásah alebo čierna karta - diskvalifikácia, ale to už by bolo veľmi podrobné.

Aj napriek tomu, že ochrana vlastného tela je pri tomto športe na tej najvyššej úrovni k nečakaným zraneniam zrejme dôjde aj tu. Na aké najnepríjemnejšie si Vy osobne spomínate?

Najčastejšie sú to bežné modriny od silných zásahov alebo odreniny, krvavé škrabance, nič vážne, keďže oblečie nás dostatočne chráni. Dochádza aj k bežným športovým zraneniam ako podvrtnutie členka, prípadne až kolena. Avšak tieto zranenia nie sú spôsobené priamo súperom, ale skôr nesprávnym pohybom a pod. Pred rokom a pol som si aj ja nepríjemne skrútila koleno pri jednom útoku až som musela podstúpiť operáciu - plastiku predného väzu a mať tak nútenú ročnú prestávku. 

Ako a kde najčastejšie trénujete?

Šermiarske tréningy mám cca. 3x týždenne, kde trénujem techniku s trénerom a voľný šerm so sparingom. Okrem toho chodím 2x do týždňa do posilňovne s kondičným trénerom, tam robíme cviky zamerané na silu, vytrvalosť a rýchlosť. Pravidelne chodievam na tréningy do Budapešti alebo do maďarskej Taty, prípadne na sústredenia po Európe.

Na svojom konte máte už niekoľko vynikajúcich ocenení, medzi ktoré patrí aj niekoľkonásobný titul najlepšej šermiarky Slovenska. Aký však považujte za Váš osobne najcennejší?

Takýto titul je pre mňa veľmi cenný, ale za najdôležitejšie považujem úspechy na medzinárodnom poli. Ako juniorka (kategória do 20 rokov) som vyhrala turnaj Svetového pohára, získala dve bronzové medaily a vybojovala som 14. miesto v svetovom rankingu vo svojej kategórii. Dokonca som sa umiestnila na 16. mieste na ME senioriek (žien), stále ako juniorka. V seniorskom veku sa už získavajú medaily veľmi ťažko, konkurencia je silná. Stále zbieram skúsenosti a pomaličky aj body do rankingu. Za najcennejší úspech považujem bronzovú medailu na ME do 23 rokov a tohtoročný vybojovaný postup na 1. európske hry v Baku. 

Absolvovali ste už množstvo vydarených súťaží nielen doma, ale aj v zahraničí. Na ktoré z nich spomínate najradšej?

Veľmi rada spomínam na letné Univerziády, dohromady som ich absolvovala tri. Sú to veľmi príjemné a priateľské podujatia na úrovni Olympijských hier, hlavne preto, že spoznávam ďalších slovenských športovcov z iných športov, mám možnosť si aj niektoré športy pozrieť naživo. Celkovo mám rada atmosféru a vážnosť veľkých podujatí ako sú majstrovstvá sveta či Európy. 

Účasť na LOH v Rio de Janeiru v roku 2016 patrí zrejme v otázke budúcnosti medzi Vaše najväčšie športové ambície...

Myslím si, že OH sú snom každého športovca a to aj mojim. Od apríla sa začali kvalifikačné turnaje, tak uvidíme ako sa mi bude dariť. Bude veľmi náročné sa kvalifikovať, miest je iba 32 pre každú kategóriu. Pre porovnanie na majstrovstvá sveta príde 150 šermiarok a to sú iba tie najlepšie 3 z každej krajiny. 

Aká je úroveň tohto športu u nás doma a v zahraničí?

U nás patrí šerm medzi nie veľmi atraktívne športy. Pravdepodobne mu nie každý rozumie, preto je záujem taký nízky aj zo strany sponzorov. Vo svete je to inak v Maďarsku patrí medzi národné športy, zo šermu majú najviac olympijských medailí. Z európskych krajín majú veľkú úspešnosť aj Taliansko, Francúzsko a Rusko. Okrem nich samozrejme Čína a Kórea, ale tí sú úspešní skoro vo všetkých športoch. (smiech) Za lepšou kvalitou šermu musím mnohokrát cestovať. U nás totiž nemáme ženy, ktoré by mi stačili, resp. skoro žiadne šermiarky, ktoré by vôbec šermovali. Klub v ktorom odjakživa šermujem, Bratislavský šermiarsky klub Ferdinanda Martinenga, je najstarší klub, ktorý funguje bez prestávky od svojho založenia v roku 1964. Má za sebou bohatú históriu a mnohé úspechy.

Záujem je jedna vec, financie však vec druhá. Prezraďte nám teda na záver, je tento šport finančne náročný?

Začať môže hocikto, na začiatok stačia tepláky tričko a tenisky. Ak sa šermiar naučí základne pohyby a akcie, potrebuje výstroj. Ak chce chodiť na preteky je potrebné kúpiť kvalitný a teda aj drahší, čiže počiatočná investícia je najväčšia, potom sa už len dokupuje bežný spotrebný materiál. Finančne najnáročnejšie je však cestovanie. Šerm na svetovej úrovni si vyžaduje veľa cestovania za pretekmi, ktoré sa mnohé konajú v exotických destináciách, ako napr. Brazília, Argentína, Katar. Finančne ma podporujú celú šermiarsku kariéru hlavne rodičia, bez nich by som cestovať nemohla, pretože zväz sa síce snaží pomáhať ako môže, ale na tieto ďaleké cesty nemá financie.