Main Content

5 príbehov krátkodobých hviezd vo svete NHL

štvrtok, 28. máj 2015 09:41 | Autor: Richard Weinfortner

Presadiť sa v najslávnejšej lige sveta nie je jednoduché a aj keď sa to v jeden rok podarí, stále nie je nič isté. Veľmi ľahko môže hráč získať nepopulárnu nálepku „one hit wonder“. To sú presne muži, ktorí očakávania od samých seba raz postavili nad svojimi možnosťami.

Blair MacDonald (1979/80)


Ukážkovým príkladom „one hit wondera“ je kanadský pravý krídelník Blair MacDonald, ktorý bol súčasťou tímu s Wayneom Gretzkym, Markom Messierom, Jarim Kurrim alebo Paulom Coffeym. Na rozdiel od týchto legiend však MacDonaldova sláva trvala len veľmi krátko. Pôvodne bol vydraftovaný LA Kings, ale priestor nedostal a zapadol až v Edmontone. Počas prvých troch sezón vo WHA nedokázal pokoriť 50-bodovú métu. Krátko pôsobil aj v Indianapolise a do Edmontonu sa vrátil pred sezónou 1977/78. Svoju bodovú produktivitu z roka na rok zvyšoval, vďaka čomu celkom stabilne patril medzi najproduktívnejšiu trojicu v mužstve. Ročník 1979/80 bol najslávnejším v jeho celej profesionálnej kariére. Blair MacDonald nazbieral v 80 zápasoch zákaldnej časti 94 kanadských bodov, pričom 46krát sám rozvlnil sieť. Hoci ide o fantastický zápis, v danej sezóne stačil „len“ na desiate miesto v tabuľke ligovej produktivity. Tej dominoval jeho spoluhráč Wayne Gretzky. Napriek týmto dvom hviezdam Edmonton absolútne nepatril medzi ligovú špičku. Ako štvrtý tím divízie síce do play-off postúpil, no už v prvom kole skončil na štíte Philadelphie Flyers. Keďže hviezdne pravé krídlo bolo každým rokom produktívnejšie, tréner Glen Sather mal od neho veľmi vysoké očakávania. 43 bodov v 51 stretnutiach vôbec nie je zlou vizitkou, no väčšiu dôveru dostali mladší hokejisti na jeho poste ako Jari Kurri alebo Glenn Anderson. Kanaďan bol vytlačený z elitnej formácie a v posledný možný deň tradeov bol pustený do Vancouveru Canucks. Pre Oilers sa toto rozhodnutie ukázalo ako správne, keďže v 80. rokoch zozbierali päť Stanley Cupov. Naopak, MacDonaldova kariéra stratila tempo, ktoré mala práve v Alberte. Ako vancouverský hráč sa nenakopol ani v nižších súťažiach a v roku 1984 na svoju kariéru v NHL zarezignoval. Spoznal hokejové podmienky vo Viedni, v Innsbrucku a po troch rokoch zavesil korčule na klinec. Práve v Rakúsku okúsil aj trénerský chlebík, časom sa dostal na lavičku v International Hockey League, no v roku 2005 vo Villachu nechal definitívne hokej hokejom. Celkovo v najprestížnejšej zámorskej súťaži odohral 219 duelov, no skutočnou hviezdou bol len veľmi krátko.