Main Content

Vzbura mladíkov s modrou krvou

utorok, 16. december 2014 11:01 | Autor: Jakub Mihálik

Vzbura mladíkov s modrou krvou
Vzbura mladíkov s modrou krvou | zdroj: © TASR

Keď megalomanský projekt AS Monaka zlyhal a klub začal predávať svoje najväčšie hviezdy, neveril v jeho úspech takmer nikto. Kniežatá však veľmi rýchlo zmenili smer a nová loď ich vrátila opäť na cestu úspechu.

Malaga, Anži Machačkala, Queens Park Rangers a ďalší. Vo svete futbalu sa neraz objavili príbehy klubov, ktorých ambiciózne plány zhasli ešte skôr, ako ich svet vôbec začal brať vážne. AS Monako toto leto odpísal nejeden fanúšik futbalu. Ich odvážny projekt sa zdal byť na konci. A to ešte v kratšom čase ako spomínaná Malaga, ktorá veľmi rýchlo omrzela arabského šejka, či Anži, ktorého dagestanský majiteľ prišiel o značnú časť majetku.

Ruský miliardár Dmitrij Rybolovlev kúpil podiel v monackom klube ešte pred troma rokmi. Vtedy bol bývalý finalista Ligy majstrov v pásme zostupu v Ligue 2 a len málokto venoval tomuto nákupu pozornosť. Tej sa Kniežatám dostalo až, keď postúpili do Ligue 1, no potom to stálo za to. Bohatý ruský mecenáš chcel vytvoriť protiváhu klubu z hlavného mesta, PSG. V rámci jedného leta minul na posily 150 miliónov eur. Na Francúzsku riviéru prišli také hviezdne mená ako Radamel Falcao, Joao Moutinho, Ricardo Carvalho, ale aj vychádzajúce hviezdy, na čele s Jamesom Rodriguezom. To všetko mal byť len začiatok a kolumbijsky El Tigre mal byť, svojim menom a hviezdnym štatútom, len návnadou na to, aby monacký klub začali brať vážne súperi, potenciálne posily, ale aj fanúšikovia. Monako sa v rekordne rýchlom čase dostalo do boja o titul, získalo aj post pre Ligu majstrov.

Potom však akoby nastal pád. Rybolovlev pochopil, že s kniežackými Galacticos dlho nemôže vydržať. Francúzskej federácii sa nepáčilo, že Monako, ako daňový raj, má pred zvyškom ligy výhody a hráči k nim kvôli menším daniam radšej prestúpia ako inde. Rybolovleva začali strašiť aj tri písmenka, odlišné od PSG. Boli to F F P, čiže Finančné Fair Play. Monako totiž, napriek tomu, že je tradičný klub, nemá vďaka svojej polohe a miestnemu zloženiu obyvateľstva, takú fanúšikovskú základňu, ako ostatné veľké kluby, a teda príjmy od fanúšikov nemajú šancu vybalancovať bezhlavé míňanie na hviezdne posily. Prirodzený bol teda následný obrat o 180° v Rybolovlevovej filozofii. 

Nielen, že klub z vznešeného mesta okamžite uťal hviezdne nákupy, v Monaku sa začalo s výpredajom. Odišiel James, ktorý nemohol povedať nie vysnenému Realu. Odišiel aj Emmanuelle Riviere, ktorý bol prekvapivo druhým najnebezpečnejším útočníkom Monaka v minulej sezóne. Nasledoval Radamel Falcao a mal nasledovať aj Joao Moutinho, no jeho prestup zhatil len fakt, že si Monako naozaj nechcelo urobiť doma i v Lige majstrov hanbu. Spočiatku to na ňu však vyzeralo. 

V prvých piatich zápasoch nového ročníka francúzskej najvyššej súťaže Monako vyhralo len raz. S takou formou sa aj v pomerne slabej skupine Ligy majstrov, s Benfikou, Bayerom a Zenitom zdalo, že Monako nemôže pomýšľať na postup. Mala to byť na dlhý čas prvá a posledná účasť tímu, ktorý pred niečo vyše 10 rokmi Ludovic Giuly a Dado Pršo doviedli až do finále Ligy majstrov.

Kniežatám však pravdepodobne vzkypela modrá krv, pretože uplynulé týždne odohrali proti všetkým predpokladom. Hoci vsietili len štyri góly v šiestich zápasoch Ligy majstrov, dokázali postúpiť do osemfinále, a to ešte z prvého miesta! Navyše trikrát po sebe vyhrali aj v domácej súťaži, keď naposledy porazili v nedeľu prvý tím tabuľky, Olympique Marseille. 

Túto kniežackú vzburu pritom nevedú ostrieľaní rytieri futbalových trávnikov, ale mladé pušky. Mladý tréner Leonardo Jardim do Monaka vniesol z predchádzajúcej štácie ducha Sportingu Lisabon, klubu s prácou s mládežou, ktorá sa môže rovnať aj tým najlepším klubom v tomto ohľade na svete. Dal príležitosť mladým a tí sa, hodení do vody, postupne začínajú presadzovať.

Popri hviezdnom Moutinhovi, ktorý je však jednou nohou na odchode, sa do popredia stredu poľa derú 20 – roční Bakayoko a Bernardo Silva. A to je ešte momentálne zranený Geoffrey Kondogbia (21), ktorého sme už pred sezónou 2013-2014 označili za možného najlepšieho hráča španielskej ligy do 21 rokov (predtým ako prestúpil zo Sevilly práve do Monaka). V obrane sú to potom Brazílčan Fabinho (21) s krajanom Wallaceom (20), či nedávno vo francúzskej reprezentácii debutujúcim Laywinom Kurzawom (22). V útoku zase valcujú nemotorného Berbatova Anthony Martial (19), Yannick Ferreira Carrasco (21), či argentínska vychádzajúca hviezda, Lucas Ocampos (20). Priemerný vek 23 rokov je jednoznačným znamením toho, akým smerom sa momentálne uberá monacký tím. Výsledky z predošlých týždňov zase znamením toho, do akej miery to zatiaľ vychádza.

AS Monako sa nestalo novým Manchestrom City, či PSG. S veľkou pravdepodobnosťou nevybuduje galaktický tím v kniežackom meste. Ich rešpektu hodná práca s mladými hráčmi však, pri správnom vedení a veľkej dávke trpezlivosti, môže predsa len priniesť úspech.