FOTO: Maracana je ako po ''znásilnení'', plavecký bazén ako z Černobylu. Športoviská po olympiáde v Riu plačú (fotky vnútri)
Letná olympiáda v Riu skončila len zhruba pred polrokom, no už dnes možno smelo vyhlásiť, že účet za jej organizáciu bol pre Brazíliu privysoký. Oči plačú nielen pri čítaní celového účtu tejto parády, no tiež pri pohľade na zdevastované štadióny a areály, ktoré ešte sa ešte nedávno blýskali novotou.
Vôbec najslávnejší štadión v Riu je Maracana. Slávny futbalový chrám, kedysi najväčší na svete, bol postavený v roku 1950 a zrekonštruovaný pred majstrovstvami sveta 2014. Po olympiáde v Riu však aj naňho padol prach zabudnutia. Cez 10% stoličiek zostalo vytrhnutých zo svojich miest a brazílske slnko vypaľuje zdevastovaný trávnik, na ktorom ešte nedávno pobehovali najväčšie futbalové hviezdy sveta. Kým doňho sa pustili červy, zvyšku štadióna dopomohli zlodeji, ktorý ho vyrabovali. Maracana vyzerá žiaľ ako po znásilnení a spoločnosť, ktorá má na starosti stráženie objektu otvorene priznáva, že nie je bezpečný pre návštevníkov.
FOTO: Takto dopadli športoviská
v Riu pol roka po olympiáde
(zobraziť celú galériu)
Smutný je tiež pohľad na plavecký bazén, ktorý vyzerá, akoby sa nenachádzal v dejisku olympiády, ale na východe Európy v zabudnutom Černobyle. Je úplne opustený. Vodu, v ktorej Michael Phelps vyhral 5 zlatých medailí, pripomína už len stojaca kaluž na dne bazénu. Dozaista páchnuca.
Neslávne skončil aj areál Deodoro Aquatics Centre, kde sa uskutočnil päťboj, či arály na tenis a cyklistiku. Všetky sú zavreté a chátrajú. Golfové ihrisko, ďalší nákladný projekt, síce vyzerá na prvý pohľad dobre, no trpí tým, že ho nikto nenavštevuje. Čo to veští pohľad na opustené hotely priamo vedľa neho.
Už počas olympiády sa hovorilo o tom, že Brazília prerobila na podujatí vyše 100 miliónov eur. Keď k tomu pripočítate stav areálov, ktoré boli prakticky len kvôli tejto šou postavené, dá sa hovoriť o architektonickej a investičnej katastrofe. Nečudo, že po celom svete sú aktuálne v kurze referendá proti kandidatúram o organizovanie týchto hier. Krajiny ich totiž organizujú bez toho, aby si ich mohli dovoliť a športoviská nevedia následne využiť. Cena za takúto formu propagáciu krajiny je viac než privysoká.
